Rádioamatérska prevádzka pre triedu Novice

 

Odpovede na skúšobné otázky

 

1. Slovenská a medzinárodná hláskovacia tabuľka

            slovenská         medzinárodná

A          Adam                 Alpha

B          Božena               Bravo

C          Cyril                  Charlie

D          David                 Delta

E          Emil                   Echo

F          František            Foxtrot

G          Gustav               Golf

H          Helena               Hotel

I           Ivan                  India

J           Jozef                 Juliett

K          Karol                  Kilo

L           Ludvík                Lima

M          Mária                 Mike

N          Norbert              November

O          Otakar               Oscar

P          Peter                 Papa

Q          Quido                 Quebec

R          Rudolf                Romeo

S          Svätopluk           Sierra

T          Tomáš               Tango

U          Urban                Uniform

V          Václav               Victor

W         dvojvé               Whisky

X          Xaver                X-ray

Y          Ypsilon               Yankee

Z          Zuzana              Zulu

 

2. Q-kódy a ich význam

Zoznam požadovaných Q-kódov pre triedu Novice.

 

3. Skratky používané v amatérskej službe a ich význam

Zoznam požadovaných skratiek pre triedu Novice.

 

4. Medzinárodné volacie znaky (prefixy)

Zoznam požadovaných medzinárodných volacích znakov pre triedu Novice.

 

5. Volacie značky, identifikácia amatérskych staníc, používanie a tvorba volacích znakov

Každá stanica, ktorá má povolenie na vysielanie, má pridelenú volaciu značku. Na Slovensku ju vydáva Telekomunikačný úrad SR. Z volacej značky sa dá jednoznačne určiť štát (zem DXCC), z ktorej rádioamatér vysiela.

Každá volacia značka sa skladá z prefixu, a sufixu. V skladbe volacej značky je prefix na prvom mieste a každému štátu ho prideľuje ITU (Mezinárodná telekomunikačná únia). Prefix môže pozostávať:

-    z jedného písmena a jedného čísla (napr. G3, I1, W7 a pod.)

-    z dvoch písmen a jedného čísla (napr. OM3, SP7 a pod.)

-    z jedného písmena a dvoch čísel (napr. S51, T77 a pod.)

-    z jedného čísla, jedného písmena a jedného čísla (napr. 9A1, 3V8 a pod.)

Posledné číslo v prefixe určuje v mnohých prípadoch územné rozdelenie štátu, nie je to však pravidlom. Ako príklad môže poslúžiť rozdelenie prefixov OM.

Sufix je posledná časť značky. Pozostáva z jedného až troch písmen, ktoré nemajú žiadny konkrétny význam. Môžu to byť iniciály držiteľa značky alebo jednoducho abecedné poradie vydávaných značiek (AA, AB, AAA, AAB a pod.)

Môžu však vzniknúť aj iné kombinácie volacích značiek. Obvykle sú vydávané pre rôzne príležitosti, ale vždy musia byť v súlade s prídelom medzinárodných sérií volacích značiek ITU. Príkladom môžu byť prefixy OE2008 alebo HB2008 vydané pri príležitosti majstrovstiev Európy vo futbale, alebo pri iných príležitostiach vydané prefixy OM50, OL2009, DH150 a pod.

Rozdelenie prefixov OM1 - OM0:

OM1 - Bratislavský kraj

OM2 - Trnavský kraj

OM3 - držitelia bývalého prefixu OK3 pred 1.1.1993

OM4 - Trenčiansky kraj

OM5 - Nitriansky kraj

OM6 - Žilinský kraj

OM7 - Banskobystrický kraj

OM8 - Košický kraj

OM9 – príležitostné stanice (dvojpísmenový sufix), cudzinci (trojpísmenový sufix)

OM0 - Prešovský kraj

 

Rozdelenie podľa sufixu:

jednopísmenový - pre významné svetové preteky (kontesty)

dvojpísmenový - pre operátorov triedy E podľa krajov, okrem prefixov OM3 a OM9

trojpísmenový - AAA-JZZ pre operátorov triedy N podľa krajov, okrem prefixov OM3 a OM9

OM3K.. a OM3R.. - s trojpísmenovým sufixom sú klubové stanice

 

Neobsluhované stanice:

OM0M.. - majáky

OM0N.. - nódy

OM0O.. - prevádzače

OM0P.. - BBS paketovej siete

OM0S.. - BBS pre AMTOR, PACTOR, CLOVER

 

Používanie lomiek vo volacej značke

Volacia značka /p – stanica pracuje z iného stanoviska (QTH) ako má napísané v povolení (Portable)

Volacia značka /m – stanica vysiela z mobilného prostriedku, pohybuje sa (Mobile)

Volacia značka /mm – stanica je umiestnená na lodi (Maritime Mobile)

Volacia značka /am - stanica je umiestnená na palube lietadla. (Aero Mobile)

 

Používanie volacích značiek z iných štátov

Rádioamatér môže vysielať z územia cudzieho štátu bez predchádzajúceho povolenia len v súlade s podmienkami CEPT (odporúčania ECC (05)06 a T/R61-01, podrobnejšie v časti o Predpisoch). Volacia značka musí mať tvar: prefix navštívenej krajiny / vlastná značka (napr. OK/OM1XXX, SV8/OM1XXX a pod).

 

6. Rádioamatérske spojenia, základná skladba telegrafického, fonického a digitálneho spojenia

Rádioamatérske spojenia sa delia na:

·   telegrafické (CW)

·   fonické (SSB, AM, FM)

·   digitálne (RTTY, PSK31, OLIVIA, SSTV, PACKET, PACTOR, CLOVER a ďalšie, ktoré neustále pribúdajú)

Okrem klasických spojení na KV a VKV pásmach sa vo vymedzených frekvenčných segmentoch uskutočňujú aj spojenia cez umelé družice Zeme, ktoré bývajú spravidla určené na tento účel. Hovoríme o tzv. družicovej prevádzke.

Skladba rádioamatérskeho spojenia je závislá od individuálnych schopností rádioamatéra. Pri telegrafických (CW) spojeniach závisí od znalostí čo najväčšieho množstva skratiek a Q-kódov, pri fonických spojeniach (okrem spojení s OM a OK stanicami) od jazykových schopností operátora. Digitálne spojenia môžu byť kombináciou telegrafického a fonického spojenia, pretože pri nich môžeme používať medzinárodné skratky a Q-kódy kombinované s otvorenou rečou. Počítačové programy, pomocou ktorých digitálna prevádzka prebieha, umožňujú vytvorenie rôznych makier, v ktorých sa dajú nakonfigurovať rôzne varianty prevádzky, od volania výzvy (CQ) až po ukončenie spojenia. Tieto makrá sa dajú voliť tlačidlami F1-F12 na klávesnici počítača alebo kliknutím na tlačidlo príslušného makra v počítačovom programe.

Najnutnejšie údaje pre bežné spojenia sú report (RST), QTH a krstné meno operátora. Okrem týchto údajov sa môžu vymieňať rôzne zdvorilostné frázy, informácie o používanom zariadení, o počasí a pod. Nezabúdajte však, že všetky vymieňané informácie musia byť v súlade s Povoľovacími podmienkami.

Ako urobiť spojenie, o čom hovoriť a ako volať CQ (všeobecná výzva) si prečítajte v článku Rádioamatérska prevádzka – teória, prax, skúsenosti v bodoch 6 a 7.

Kedy považujeme spojenie za platné?

Spojenie považujeme za platné vtedy, keď si stanice bez cudzej pomoci navzájom vymenia a potvrdia reporty (RS, RST). Pri potvrdení volacej značky je cudzia pomoc povolená.

 

7. Základné znalosti spojenia s DX stanicou, prevádzka simplex a split

Skratka DX pôvodne označovala spojenie nad 3000 km. V dobách, keď sa používali malé výkony a len jednoduché antény, to malo svoje opodstatnenie. Ťažko však dnes považovať za DX spojenie s rádioamatérom z Moskvy, ktorých sú stovky, napriek tomu, že vzdialenosť z Bratislavy je viac než 3000 km. Správnejšia definícia teda je, že je to spojenie so vzácnou stanicou. Záujem o spojenie s takýmito stanicami býva obrovský, a aby sme umožnili DX stanici urobiť čo najviac spojení, musíme dodržiavať základné pravidlá:

·   Počúvať a ešte raz počúvať. Počúvaním zistíte volaciu značku DX stanice, spôsob akým pracuje (simplex, split), ak pracuje split, tak kde počúva a pod. Ak porušíte túto základnú podmienku a zavoláte hoci len omylom na frekvencii DX stanice, ak pracuje spit, stanete sa terčom kritiky a rôznych „krčmových“ pomenovaní.

·   Ak sa už rozhodnete volať DX stanicu, vyšlite alebo povedzte svoju značku len raz. Ak budete vysielať svoju značku dva razy, DX stanice počas vášho volania už odpovedá inej stanici, čo vy samozrejme nepočujete a začnete preto volať znovu. Šanca na spojenie sa tým stráca. Hovorí sa tomu „nevypadnúť z rytmu“.

·   Ak počujete že vám stanica odpovedá, odpovedajte rovnakým spôsobom. To znamená, ak vám dá DX stanica len report (RS, RST), odpovedajte tiež len reportom. Ak udáva report aj svoje meno (býva to len zriedka), môžete odpovedať podobne.

·   NIKDY si v spojení s DX stanicou nepýtajte QSL informáciu. DX stanica ju spravidla sama oznámi v určitých časových intervaloch. Ak nie, dá sa zistiť z rôznych zdrojov (DX cluster, DX bulletiny a pod).

·   Nie je etické voči iným staniciam žiadať DX stanicu o preladenie na iné pásmo.

Prevádzka SIMPLEX znamená, že DX stanica vysiela aj počúva na rovnakej frekvencii. V DX prevádzke sa používa zriedkavo, pretože spôsobuje vzájomné rušenie.

Prevádzka SPLIT (= rozložiť, rozdeliť) znamená, že DX stanica vysiela na jednej frekvencii a počúva na inej alebo v určitom frekvenčnom segmente, ktorý udáva.

Pri DX prevádzke je dôležité poznať nasledovné slová, skratky a Q-kody:

Pile-up (pajlap) – velké množstvo volajúcich staníc

Down (DWN) – dolu, napr. down 5 znamená volajte ma o 5 kHz nižšie

Up – hore, napr. up 5 znamená volajte ma o 5 kHz vyššie, up 5-10 znamená volajte ma od 5 do 10 kHz vyššie

Listen up - počúvam vyššie, bez udania frekvencie

Listen down – počúvam nižšie, bez udania frekvencie

QSX 5 up – používa sa pri CW prevádzke a znamená volajte ma o 5 kHz vyššie

QSX 5 dwn - používa sa pri CW prevádzke a znamená volajte ma o 5 kHz nižšie

QZF - volajte ma na mojej frekvencii

Dôležitým predpokladom úspešnosti pri nadväzovaní spojení s DX stanicami je taktika. Dočítate sa o tom v článku Rádioamatérska prevádzka – teória, prax, skúsenosti v odstavcoch 8, 9 a 10.

 

8. Digitálne druhy prevádzky

Digitálna prevádzka slúži na prenos informácií medzi počítačmi prepojenými krátkovlnným (ale aj VKV) prostredím. Medzi najpoužívanejšie druhy digitálnej prevádzky patrí RTTY (Radio TeleType), rôzne modifikácie PSK (Phase Shift Keying), OLIVIA a SSTV (Slow Scan TeleVision). Zo starších druhov, ktoré sa stále ešte v obmedzenej miere používajú, je to najmä Packet Radio (PR). Digitálnych druhov prevádzky je však podstatne viac a nové neustále pribúdajú.

Prevádzka prebieha na všetkých KV pásmach v segmentoch vyhradených pre DIGI prevádzku, ktoré sú z hľadiska šírky pásma rozdelené na 500 Hz a 2700 Hz. Navyše, v rámci týchto segmentov sú jednotlivé digi módy situované do zaužívaných častí. Takže napr. prevádzka PSK31 prebieha v spodných častiach 500 Hz segmentov a horná časť je vyhradená pre RTTY. V segmentoch so šírkou pásma 2700 Hz sa prevádzkujú napr. módy SSTV a OLIVIA. Typické frekvencie pre PSK31 (najpoužívanejší mód z radu PSK) pre triedu Novice sú: 1838, 3580, 21070 a 28120 kHz. Typické frekvencie pre SSTV sú: 3735 a 28680 kHz. Segmenty so šírkou pásma 500 Hz pre triedu N sú: 1838-1840 kHz, 3580-3600 kHz, 21070-21110 kHz a 28070-28150 kHz. Segmenty so šírkou pásma 2700 Hz pre triedu N sú: 1840-1842 kHz, 3600-3620 kHz, 21110-21120 kHz a 28300-28320 kHz.

 

9. Základné znalosti prevádzky cez kozmické prevádzače

Prevádzka cez kozmické prevádzače známa skôr pod názvom satelitná prevádzka sa uskutočňuje prostredníctvom prevádzačov umiestnených na družiciach. Družice vyrobené pre tento účel sa pohybujú okolo Zeme spravidla po kruhovej alebo elyptickej dráhe. Zo svojej výšky pokrýva družica signálom istú kruhovú časť zemegule. Z toho vyplýva, že komunikácia cez družice je možná len pre tie stanice, ktoré sa nachádzajú v tomto dosahu družice. Veľkosť plochy, ktorú môže družica pokryť svojim signálom, závisi na výške jej dráhy. Nízka dráha je od 200 do 1000 km, vysoká okolo 10000 km a geostacionárna vo výške 35786 km (na geostacionárnej dráhe zatiaľ rádioamatérske družice nie sú). Komunikačné možnosti sa tak pohybujú od 2000 do 12000 km.

Prevádzače umiestnené na družici pracujú zásadne s prevodom jedného pásma do druhého (napr. z 2m na 10m, zo 70cm na 2m a pod.). Frekvencia, na ktorej vysielate, sa volá UPLINK, signál zo satelitu k Zemi sa volá DOWNLINK. Na spojenie cez satelity stačí bežný transceiver (100 W), odporúča sa však smerová anténa s možnosťou otáčania nielen v azimute, ale aj v elevácii. Oporúča sa používať vhodný počítačový program, ktorý dokáže vypočítať dráhu satelitu v danej dobe.

Tejto problematike sa podrobnejšie venovala rubrika „Amatérske satelity“, ktorú viedol OM7AQ v časopise Rádiožurnál (3/06 – 4/07).

 

10. Hamspirit, základné pravidlá slušnej prevádzky, zásady rádioamatérskej disciplíny

Slovo hamspirit znamená v doslovnom preklade „duch rádioamatérstva“. Vo voľnom preklade sa dá vysvetliť ako „morálny kódex rádioamatéra“. Napísal ho už v roku 1928 Paul M. Segal, W9EEA a jeho voľný preklad, mierne aktualizovaný na dnešnú dobu tak, aby nestratil nič zo svojich pôvodných myšlienok, je nasledovný:

Rádioamatér je:

1. Ohľaduplný – nikdy vedome nevysiela tak, aby maril radosť z vysielania iným.

2. Loajálny - osvedčuje svoju oddanosť povzbudením a podporou svojich priateľov rádioamatérov, svojho miestneho klubu a národnej organizácie, ktorá ho zastupuje pred štátnymi orgánmi a organizáciami IARU a ITU

3. Progresívny - moderné vedomosti mu umožnia mať moderné a účinné zariadenie a tomu zodpovedá aj jeho prevádzka

4. Priateľský - pomaly a trpezlivo vysiela, ak je o to požiadaný. Priateľsky pomáha a radí začiatočníkom, ochotne pomáha, spolupracuje a uvažuje v záujme ostatných. Sú to znaky amatérskeho ducha.

5. Zodpovedný - rádioamatérstvo je koníček. Nikdy neprekáža povinnostiam k domovu, práci, škole a spoločnosti.

6. Vlastenecký - jeho vedomosti a jeho stanica sú vždy pripravené slúžiť jeho vlasti a spoločnosti

Sú to bežné vlastnosti, ktoré by mal mať každý slušný človek. Na pásmach sa stretávame nielen s rádioamatérmi vlastnej zeme, ale aj s rádioamatérmi z iných zemí. Sme posudzovaní práve podľa nášho prejavu. Záleží preto len na nás, aby sa o slovenských rádioamatéroch hovorilo čo najlepšie. Takže vzájomná úcta a slušnosť, ohľaduplnosť, ochota pomôcť druhému s technickými aj prevádzkovými problémami, zasielanie QSL lístkov, prispôsobenie rýchlosti vysielania schopnostiam protistanice a pod. Pamätajte si, že rádioamatér musí byť vždy a za každých okolností džentlmen!

Rádioamatéri, hovoriaci slovenským alebo českým jazykom, si medzi sebou tykajú. Je to dané tým, že všetci sme priatelia, ktorí majú rovnaký koníček (hobby). Rovnaké práva a povinnosti má preto veterán aj začiatočník. Najrozšírenejší jazyk používaný pri rádioamatérskych spojeniach – angličtina – nepozná rozdiel medzi TY a VY. Pri osobných stretnutiach rádioamatérov je však potrebné dodržiavať spoločenské pravidlá, zvyky a podľa nich voliť tykanie alebo vykanie.

O tom, ako sa správať na pásmach v rôznych situáciach, si prečítajte v článku Etika a pravidlá prevádzky rádioamatérov v kapitole I – Rádioamatérsky kódex správania.

 

11. Rádioamatérske spojenie: CQ, volanie stanice, smerové CQ

Rádioamatéri nadväzujú spojenia vo väčšine prípadov náhodilo. O obsahu rádioamatérskeho spojenia hovorí Rádiokomunikačný poriadok ITU a Povoľovacie podmienky, ale napriek tomu je náplň rádioamatérskeho spojenia veľmi bohatá. Záleží to však na samotných operátoroch, na ich znalosti skratiek a Q-kódov pri telegrafických spojeniach, alebo jazykových schopnostiach pri fonických spojeniach. Než zvládnete taktiku pri nadväzovaní prvých spojení, odporúča sa používať popisovaný vzorový postup.

Môžete sa rozhodnúť pre jeden z dvoch základných postupov. Buď zavoláte výzvu (CQ), alebo si počúvaním nájdete stanicu, ktorá práve výzvu volá a zavoláte ju. Druhá možnosť má tú výhodu, že si môžete vybrať stanicu, s ktorou chcete urobiť spojenie.

Zapamätajte si, že výzvu môžete začať volať LEN na neobsadenej frekvencii. O tom, či je frekvencia voľná, sa pri fonickej prevádzke presvedčíte jednoduchou otázkou v slovenčine „Je frekvencia voľná?“, alebo v angličtine (je dominantým jazykom rádioamatérov) „Is this frequency in use?. V telegrafickej prevádzke je na to  určený Q-kód „QRL? Ak vám niekto odpovie „nie, frekvencia je obsadená“, alebo „Yes, frequency is in use“, alebo odpovie skratkami YES, QRL, QSY, prelaďte sa na inú frekvenciu a opäť sa spýtajte, či je frekvencia voľná. Ak na uvedené otázky nikto nezareaguje, je frekvencia voľná a môžete začať volať CQ (všeobecnú výzvu). Ak vám na výzvu nikto neodpovie, zopakujte ju.

Ak chcete mať spojenie len s určitým štátom alebo oblasťou, môžete zavolať tzv. smerovú výzvu. Napríklad CQ JA (smerová výzva pre japonské stanice), CQ AF (CQ Africa) - smerová výzva pre stanice v Afrike. Ak sami počujete smerovú výzvu a zistíte, že nie je určená OM staniciam ani staniciam v Európe, nevolajte!

Spojenie môžete v zásade rozdeliť do troch častí. V prvej časti sa po nadviazaní spojenia navzájom predstavíte, vymeníte si report o vzájomnej počuteľnosti (RS, RST). V druhej časti si môžete vymeniť informácie o zariadení, anténe, počasí a pod. V tretej, záverečnej časti poďakujete za spojenie, dohodnete výmenu QSL lístkov a rozlúčite sa.

 

Vzor rádioamatérskeho fonického spojenia:

Všeobecná výzva, výzva všetkým zo stanice OM3XXX (OM3XXX hláskujete a opakujete všetko ešte raz), OM3XXX prechádza na príjem. Volacie značky hláskujete.

OM3XXX, OM3XXX volá ťa OM1YYY, OM1YYY

OM1YYY tu OM3XXX, dobrý deň milý priateľ, ďakujem za zavolanie. Report pre teba je 57, 57, moje meno je Jano, Jano a vysielam z Bratislavy. Ako si to prijal? OM1YYY tu OM3XXX.

OM3XXX tu OM1YYY, dobrý deň Jano, ďakujem za report z Bratislavy Report pre teba je 58, 58. Moje meno je Rasťo, Rasťo a vysielam z Košíc. OM3XXX tu OM1YYY.

OM1YYY tu OM3XXX. Všetko som stopercentne prijal, Rasťo. Používam transceiver ..... a anténa je dipól. Prosím o zaslanie tvojho QSL lístka, môj ti stopercentne pošlem. OM1YYY tu OM3XXX.

OM3XXX tu OM1YYY. Všetko stopercentne prijaté, Jano. Môj transceiver je ..... a tiež používam dipól vo výške 20m. Ďakujem ti za spojenie, želám veľa úspechov a teším sa niekedy opäť dopočutia. OM3XXX tu OM1YYY ahoj!

OM1YYY tu OM3XXX, ďakujem za spojenie Rasťo a želám príjemný deň, ahoj! OM1YYY tu OM3XXX.

 

Vzor rádioamatérskeho telegrafického spojenia:

CQ CQ CQ DE OM3XXX OM3XXX (opakujte dva až trikrát) AR

OM3XXX OM3XXX DE OM1YYY OM1YYY K

OM1YYY DE OM3XXX = GE DR OM ES TNX FER CALL = UR RST 599 599 MY NAME IS JANO JANO QTH BRATISLAVA BRATISLAVA = PSE HW? OM1YYY DE OM3XXX KN

OM3XXX DE OM1YYY = GE JANO TNX FER RPRT = UR RST 579 579 MY NAME IS RASTO RASTO QTH KOSICE KOSICE = HW? OM3XXX DE OM1YYY KN

OM1YYY DE OM3XXX = ALL OK RASTO TNX FER INFO = MY TCVR IS ..... ANT DIPOLE = PSE UR QSL MY QSL IS SURE VIA BUREAU = OM1YYY DE OM3XXX KN

OM3XXX DE OM1YYY = OK JANO TNX FR INFO = MY TCVR IS ..... ANT DIPOLE = MY QSL IS OK ALSO VIA BUREAU = OM3XXX DE OM1YYY KN

OM1YYY DE OM3XXX = TNX FER FB QSO HPE CUAGN = 73 ES DX + OM1YYY DE OM3XXX SK
OM3XXX DE OM1YYY = VY 73 FB DX GL + OM3XXX DE OM1YYY SK

Uvedené vzory sú skutočne len vzory pre úplného začiatočníka. Po opadnutí počiatočnej nervozity a urobení niekoľkých spojení sa sami zbavíte tejto formality a vaše spojenia sa stanú bezprostredné a budú kopírovať bežný rozhovor medzi dvoma priateľmi.

 

12. Prevádzka BK, kontestové spojenia, používanie a význam skratiek K, KN, SK, CL, BK, AR

Prevádzka BK (break) je jeden zo spôsobov telegrafickej prevádzky. Ak vaše zariadenie umožňuje túto prevádzku, môžete pri vysielaní medzi svojimi značkami počúvať volanie protistanice. Je to vlastne veľmi rýchle elektronické prepínanie príjem-vysielanie v rytme telegrafických značiek. Moderné transceivre túto prevádzku umožňujú a je len na operátorovi, či ju využije alebo nie.

Kontestové spojenia (kontest = preteky, súťaž). Rôzne rádioamatérske organizácie, kluby a pod. organizujú za účelom spestrenia činnosti alebo zvýšenia aktivity rádioamatérske kontesty. Jednou zo základných podmienok kontestu je nadviazať v určenom časovom úseku čo najväčší počet spojení. Z toho dôvodu sa v nich vymieňajú len najnutnejšie údaje. Spravidla to býva report (RS, RST), za ktorým nasleduje kód špecifický pre ten-ktorý kontest. Môže to byť poradové číslo spojenia, okresný znak, zóna, lokátor a pod. Kontestovú prax získate počúvaním na pásmach, ktorému musí predchádzať oboznámenie sa s podmienkami kontestu. Podmienky kontestov sú uverejňované v časopise Rádiožurnál, alebo napr. na stránkach kv.szr.skvkv.szr.sk. Niekoľko rád ako sa správať v kontestoch je v článku Rádioamatérska prevádzka – teória, prax, skúsenosti v odstavci 15.

AR znamená ukončenie relácie, za tým nasleduje K, KN, SK.

K znamená, že prechádzate na príjem pre hociktorú stanicu. Používa sa po skončení všeobecnej výzvy (CQ)

KN znamená, že prechádzate na príjem len pre konkrétnu stanicu. Používa sa pri ukončení relácie prebiehajúceho spojenia. Pre iné stanice je to informácia, aby vás nevolali, pretože spojenie ste ešte neukončili.

SK znamená koniec vášho spojenia s konkrétnou stanicou. Pre ostatné stanice znamená, že vás môžu volať.

CL znamená ukončenie vysielania a vypnutie stanice.

 

13. Spôsob prevádzky cez amatérske prevádzače, ich význam, kanály prevádzačov

Prevádač (repeater) je vlastne prijímač a vysielač naladený na vopred určenú frekvenciu v pásme VKV. Najviac využívané prevádzače pracujú v pásme 145 MHz (2m) prevádzkou FM (F3). Využívajú pridelené frekvenčné spektrum v súlade s odporúčaním IARU pre kanály označené R0 až R8 s rozostupom 25 alebo 12,5 kHz. Pracujú v duplexnom režime a frekvenčný odstup medzi TX a RX je 600 kHz. Výkon vysielača býva podľa jeho využitia 2 až 15 W. Prijímač prevádzača je v trvalej prevádzke. Prevádzač sa spúšťa tónom (1750 Hz) alebo nosnou vlnou. Krátko po spustení sa predstaví volacou značkou. Ak je niekoľko desiatok sekúnd bez signálu, riadiaca jednotka vypne vysielaciu časť.

V ostatných rokoch sa na Slovensku rozširujú prevádzače v pásme 435 MHz (70cm). Tieto prevádzače vysielajú v hornej časti pásma (nad 438,900 MHz) a počúvajú o 7,6 MHz nižšie. Väčšina z nich je pripojená do internetovej siete Echolink, ktorá umožňuje ich vzájomné prepojenie, prípadne priamy vstup cez internet.

Prevádzače sa umiestňujú na vhodných kopcoch alebo vysokých budovách, čím umožňujú prekonať prekážky v šírení VKV. Na prevádzku stačia aj veľmi malé výkony a všeobecne platí, že umožňujú s malým výkonom pokryť veľkú časť územia.

Zásady práce cez prevádzač si môžete prečítať v článku Rádioamatérska prevádzka – teória, prax, skúsenosti v odstavci 5.

Zoznam prevádzačov na Slovensku je na www.hamradio.sk v rubrike Prevádzače.

 

14. Systém RST a RS

V rádioamatérskej prevádzke sa na ohodnotenie čitateľnosti, sily a a čistoty signálu používa systém RST (pri CW spojeniach) a RS (pri fonických spojeniach). V rádioamatérskom slangu ich nazývame report. Prvé číslo reportu určuje čitateľnosť signálu (z anglického Readibility) a uvádza sa v číslach 1-5:

R1 - nečitaľný signál

R2 - sotva čitateľný signál

R3 - s ťažkosťami čitateľný signál

R4 - bez ťažkostí čitateľný signál

R5 - vynikajúco čitateľný signál

 

Druhé číslo reportu určuje silu signálu (z anglického Strength) a uvádza sa v číslach 1-9:

S1 - slabý, sotva vnímateľný signál

S2 - veľmi slabý signál

S3 - slabý signál

S4 - postačujúci signál

S5 - celkom dobrý signál

S6 - dobrý signál

S7 - celkom silný signál

S8 - silný signál

S9 - veľmi silný signál

 

Kvalita tónu (z anglického Tone) sa pôvodne určovala v stupňoch 1–9. Bolo to však v začiatkoch rádioamatérstva, keď kvalita tónu len zriedkavo predstavovala neskreslený sínusový signál. V súčasnosti sa z pôvodnej stupnice používajú len čísla 7-9:

T7 - takmer čistý tón so slabou striedavou zložkou

T8 - čistý tón s obsahom veľmi miernej striedavej zložky

T9 - úplne čistý tón

 

V rádioamatérskej praxi sa však na KV pásmach stretávame (i keď len zriedka) aj s reportami 50 (päť, nula) pri fonickej prevádzke, alebo 509 (päť, nula, deväť) pri CW prevádzke. Podľa horeuvedených hodnotení na prvý pohľad úplne nelogické, lebo ak sila signálu S1 je slabý, sotva vnímateľný signál, tak S0 musí byť nepočuteľný signál, ktorého čitateľnosť predsa nemôže byť R5. Vysvetlenie je jednoduché. Silu signálu môžeme určovať dvoma spôsobmi. Subjektívne, vlastným úsudkom, podľa toho ako stanicu počujeme, a v tom prípade platí uvedená stupnica. Alebo ju môžeme určovať objektívne podľa S-metra, a v tom prípade má údaj S0 svoje opodstatnenie, pretože zodpovedá sile signálu na vstupe prijímača 0,105 uV. A takýto signál dokážu moderné prijímače spracovať tak, že čitateľnosť dosahuje úrovne R5. Z tohto dôvodu vypustili vydavatelia najuznávanejších rádioamatérskych diplomov (DXCC, WAZ...) jednu z podmienok, ktorá hovorí, že do diplomu sú uznávané len tie spojenia, v ktorých je minimálny report 33 alebo 337.

 

Technické vyjadrenie stupnice „S“:

S         KV pásma        pásma nad 30 MHz

(uV/50Ω)               (uV/50Ω)

9              50                        5

8              25                       2,5

7            12,5                     1,26

6             6,3                     0,63

5             3,2                     0,32

4             1,6                     0,16

3             0,8                     0,08

2             0,4                     0,04

1            0,21                     0,02

0             0,1                     0,01

 

15. Základné znalosti šírenia krátkych vĺn, ionosférické vrstvy Zeme, 11-ročný slnečný cyklus      

Elektromagnetické vlny sa v homogénnom prostredí šíria priamočiaro všetkými smermi rýchlosťou 300 000 km/s. V reálnom prostredí, ktorým je zemská atmosféra, je táto rýchlosť menšia, pretože toto prostredie nie je homogénne a dochádza k odrazom a rozptylom vĺn, prípadne ich kombináciám.

Najnižšou vrstvou atmosféry je troposféra (do 11 km od zemského povrchu), Nad ňou je stratosféra (11 až 60 km) a vyššie sa nachádzajú jednotlivé vrstvy ionosféry (60 až 450 km), ktoré najviac ovplyvňujú šírenie krátkych vĺn. Ionosféra sa výškovo delí na niekoľko vrstiev:

Vrstva D vzniká vo výške 50-100 km

Vrstva E - vzniká vo výške 90-130 km (jej modifikáciou je sporadická vrstva Es)

Vrstva F - vzniká vo výške 130-250 km (v lete a cez deň sa vplyvom ultrafialového žiarenia delí na vrstvy F1 a F2)

Šírenie krátkych vĺn

Do pásma krátkych vĺn (KV) patria vlny od 200 m do 10 m (1,5 až 30 MHz). Krátke vlny sa šíria prízemnou aj priestorovou vlnou. Šírenie prízemnou vlnou však nemá na krátkych vlnách veľký význam, pretože vplyvom veľkého útlmu nad polovodivou zemou sa pri povolených výkonoch vysielačov šíria len na vzdialenosť niekoľko desiatok kilometrov.

Podstatné je šírenie priestorovou vlnou, ktorá sa odráža od ionosféry späť k Zemi, čo umožňuje spojenia na veľké vzdialenosti. Nejde však o klasický odraz, skôr o ohyb. Platí tu pravidlo, že čím je frekvencia vyššia, tým ľahšie vlna ionosférou prejde a menej sa ohýba. Preto je výhodnejšie najmä na vyšších frekvenciách, aby rádiová vlna dopadla na príslušnú vrstvu ionsféry pod menším uhlom. Vyžarovací uhol a tým aj uhol dopadu môžeme ovplyvniť konštrukciou antény. V praxi pre DX prevádzku platí, že čím kratšie pásmo, tým by mal byť vyžarovací uhol antény nižší.

Šírenie rádiových vĺn najmä na krátkych vlnách ovpyvňuje aktivita Slnka. Vlastná slnečná činnosť nie je každý rok rovnaká, ale podlieha periodicky sa opakujúcim zmenám, ktoré sa prejavujú zmenou počtu a plochy tzv. slnečných škvŕn. Slnečné škvrny sú viditeľné aj opticky ako tmavé škvrny na povrchu Slnka. Vyvolávajú vyžarovanie silnej energie a značne tak ovplyvňujú stav ionosféry. Slnečná činnosť má v priebehu rokov rôznu intenzitu, ktorej maximá a minimá sa periodicky opakujú. Doba od jedného minima po druhé minimum je premenlivá, ale v priemere trvá asi 11 rokov. Hovoríme tomu jedenásťročný slnečný cyklus.

 

16. Základné znalosti šírenia veľmi krátkych vĺn, druhy šírenia

Veľmi krátkymi vlnami (VKV) nazývame vlny kratšie než 10 m (nad 30 MHz). Šíria sa najmä prízemnou vlnou priamočiaro a spravidla v dosahu priamej viditeľnosti. Vplyv terénnych prekážok na šírenie VKV je značný. Priama vlna sa od nich odráža a za miestom odrazu vzniká „tieň“. Ten je tým ostrejší, čím je vyššia frekvencia. Takouto prekážkou je aj zaoblenie zemského povrchu. Pretože prostredie atmosféry nie je homogénne, vlna sa pri šírení láme a ohýba, takže sa od povrchu Zeme vzďaľuje pomalšie a vzniká tzv. atmosférický lom. Vďaka tomuto lomu sú rádiové vlny schopné ohýbať sa okolo zemského povrchu a dosiahnuť tak bodov aj za hranicou priamej viditeľnosti. Treba však povedať, že tento čiastočný ohyb sa dosiahne za cenu pomerne veľkého útlmu signálu.

Druhy šírenia veľmi krátkych vĺn:

Tropo - vyskytuje sa spravidla v jesenných mesiacoch a umožňuje robiť spojenia po celej Európe

Es - vyskytuje sa spravidla od mája do augusta a umožňuje spojenia s malým výkonom až na vzdialenosť 2500 km

Aurora - umožňuje spojenia od tzv. polárnej žiare, ktorá sa najčastejšie vyskytuje v marci alebo októbri a umožňuje spojenia na vzdialenosť viac než 1000 km

MS (Meteor Scattering = meteorický rozptyl) – Zem sa na svojej ceste okolo Slnka stretáva s množstvom tzv. meteorických rojov, ktoré sa objavujú pravidelne každý rok takmer v tom istom čase. Technika týchto spojení si však vyžaduje zručnosť a zodpovedajúce technické vybavenie.

EME (Earth-Moon-Earth = Zem-Mesiac-Zem) – Spojenie odrazom od mesačného povrchu. Je to z technického hľadiska najnáročnejší druh prevádzky na VKV.

 

17. Majáky na KV a VKV, ich účel a využívanie na sledovanie podmienok šírenia

Rádioamatérske majáky nevysielajú žiadne informácie. Slúžia výhradne na sledovanie aktuálnych podmienok šírenia v pásmach a do oblastí, v ktorých pracujú. Majáky pracujú na frekvenciách na tento účel vyhradených vo frekvenčnej tabuľke IARU. Na KV sú to frekvencie: 14099-14101 kHz, 18109-18111 kHz, 21149-21151 kHz, 24929-24931 kHz a 28190-28300 kHz. V týchto segmentoch je zakázané vysielať. V pásme VKV je pre majáky vyhradený segment 144,400-144,500 MHz.

Na sledovanie práve aktuálnych podmienok šírenia slúži tzv. celosvetová sieť majákov, známa pod názvom IBP (Internationl Beacon Project), ktorej sponzorom je kalifornská DX nadácia NCDXF a medzinárodná rádioamatérska organizácia IARU*. Do siete je zapojených 18 majákov rozmiestnených v rôznych štátoch tak, aby pokrývali všetky hlavné smery. Majáky sú zosynchronizované tak, že jedno kolo trvá 3 minúty. Z toho vyplýva, že každý maják má na odvysielanie správy 10 sekúnd. Vysielanie pozostáva z volacej značky majáka rýchlosťou 110 znakov za minútu, po ktorej nasledujú štyri jednosekundové čiarky. Volacia značka a prvá čiarka sú vysielané s výkonom 100 W, ďalšie tri čiarky sú vysielané s výkonom 10 W, 1 W a 100 mW. Celý proces je zrejmý z priloženej tabuľky.

Call

Poloha

14.100

18.110

21.150

24.930

28.200

4U1UN

United Nations

00:00

00:10

00:20

00:30

00:40

VE8AT

Canada

00:10

00:20

00:30

00:40

00:50

W6WX

United States

00:20

00:30

00:40

00:50

01:00

KH6WO

Hawaii

00:30

00:40

00:50

01:00

01:10

ZL6B

New Zealand

00:40

00:50

01:00

01:10

01:20

VK6RBP

Australia

00:50

01:00

01:10

01:20

01:30

JA2IGY

Japan

01:00

01:10

01:20

01:30

01:40

RR9O

Russia

01:10

01:20

01:30

01:40

01:50

VR2B

Hong Kong

01:20

01:30

01:40

01:50

02:00

4S7B

Sri Lanka

01:30

01:40

01:50

02:00

02:10

ZS6DN

South Africa

01:40

01:50

02:00

02:10

02:20

5Z4B

Kenya

01:50

02:00

02:10

02:20

02:30

4X6TU

Israel

02:00

02:10

02:20

02:30

02:40

OH2B

Finland

02:10

02:20

02:30

02:40

02:50

CS3B

Madeira

02:20

02:30

02:40

02:50

00:00

LU4AA

Argentina

02:30

02:40

02:50

00:00

00:10

OA4B

Peru

02:40

02:50

00:00

00:10

00:20

YV5B

Venezuela

02:50

00:00

00:10

00:20

00:30

* IARU (International Amateur Radio Union) je medzinárodná organizácia združujúca národné rádioamatérske organizácie. Jej členskou organizáciou je aj Slovenský zväz rádioamatérov. Hlavnou úlohou IARU je zastupovať svoje členské organizácie a presadzovať ich záujmy na pôde ITU (Medzinárodná Telekomunikačná Únia). Zoznam členských organizácií a ďalšie informácie sú na www.iaru.org.

 

18. Rádioamatérske preteky na KV, národné a významné svetové preteky (kontesty), denník z pretekov, formáty denníkov (CABRILLO, ADIF...)

Rádioamatérske preteky sú jednou z najzaujímavejších činností rádioamatérskej prevádzky. Konajú sa podľa vopred stanovených podmienok a ich účelom je získať čo najlepšiu operátorsku zručnosť. Organizujú ich rôzne kluby a národné rádioamatérske organizácie. Cieľom pretekov je nadviazať v určitom časovom úseku čo najvačší počet spojení. Z toho dôvodu si stanice v pretekoch navzájom vymieňajú len report a tzv. súťažný kód, ktorý je uvedený v podmienkach pretekov.

Medzi národné KV preteky organizované Slovenským zväzom rádioamatérov patria OM Aktivity Contest (OM-AC), OM CW preteky a OM SSB preteky, ktoré sú spolu s OK/OM DX Contestom zaradené do súťaže o Slovenský pohár.

Slovenský zväz rádioamatérov (SZR) je organizátorom majstrovstiev Slovenska v práci na KV. Do tejto súťaže sa započítavajú najvýznamnejšie svetové preteky ARRL DX Contest (CW, SSB, RTTY), CQ WW DX Contest (CW, SSB, RTTY), WAEDC Contest (CW, SSB, RTTY) a CQ WW WPX Contest (CW, SSB).

Podmienky národných pretekov nájdete na stránkch kv.szr.sk. Podmienky medzinárodných pretekov nájdete v časopise Rádiožurnál.

Všetky spojenia, ktoré v preteku urobíte, sa zapisujú do súťažného denníka. Ešte pred niekoľkými rokmi sa spojenia zapisovali ručne do papierového denníka. Dnes sa na to používajú rôzne počítačové programy určené na tento účel. Aby ste mohli byť v pretekoch hodnotení, musíte súťažný denník poslať vyhodnocovateľovi pretekov. Počítačový program, ktorý sa rozhodnete v konteste používať, musí vedieť vytvoriť výstupný súbor v štandardnom formáte pre prenos dát medzi rádioamatérskymi softvérmi. Túto podmienku spĺňajú na KV formáty ADIF (Amateur Data Interchange Format) alebo CABRILLO.

 

19. Rádioamatérske preteky na VKV, národné a významné svetové preteky, denník z pretekov, formát denníkov (EDI), WW lokátory

Rádioamatérske preteky na VKV sú spestrením rádioamatérskej prevádzky pre tých, ktorí sa venujú prevádzke na VKV pásmach. Konajú sa podľa vopred stanovených podmienok a ich účelom je získať čo najlepšiu operátorsku zručnosť. Organizujú ich rôzne kluby a národné rádioamatérske organizácie. Cieľom pretekov je nadviazať v určitom časovom úseku čo najvačší počet spojení na čo najväčšiu vzdialenosť. Z toho dôvodu si stanice v pretekoch navzájom vymieňajú report a tzv. súťažný kód, ktorý spravidla tvorí číslo spojenia a WW lokátor, podľa ktorého sa dá zistiť presná vzdialenosť medzi korešpondujúcimi stanicami.

S cieľom zvýšiť aktivitu slovenských VKV rádioamatérov organizuje Slovenský zväz rádioamatérov celoročnú súťaž „VKV prevádzkový aktív“. Podmienky preteku si môžete pozrieť na stránkach vkv.szr.sk. Najpopulárnejšími pretekmi na VKV je 3. subregionál
(Poľný deň), ktorý sa koná každoročne prvý celý víkend v júli. Spolu s ďalšími pretekmi (pozri vkv.szr.sk) sa započítava do majstrovstiev Slovenska v práci na VKV.

Všetky spojenia, ktoré v pretekoch urobíte sa zapisujú do súťažného denníka. Ešte pred niekoľkými rokmi sa spojenia zapisovali ručne do papierového denníka. Dnes sa na to používajú rôzne počítačové programy určené na tento účel. Aby ste mohli byť v pretekoch hodnotení, musíte súťažný denník poslať vyhodnocovateľovi pretekov. Počítačový program, ktorý sa rozhodnete v konteste používať, musí vedieť vytvoriť výstupný súbor v štandardnom formáte pre prenos dát medzi rádioamatérskymi softvérmi. Túto podmienku spĺňa na VKV formát EDI.

WW lokátor. Aby sa dala s čo najväčšou presnosťou určiť poloha stanice, používajú rádioamatéri systém lokátorov. Lokátor je šesťmiestna skupina znakov pozostávajúca z dvoch písmen, dvoch čísel a opäť dvoch pismen. Zemský povrch je rozdelený na 18x18 polí s rozmermi 20 stupňov zemepisnej dĺžky a 10 stupňov zemepisnej šírky. Jednotlivé polia určuje prvá kombinácia písmen. Pole AA začína na 90-tich stupňoch južnej šírky a 180-tich stupňoch západnej dĺžky. Ďalej sa postupuje vždy od juhu k severu a od západu na východ. Každé pole je rozdelené na 100 štvorcov s rozmermi 2 stupne zemepisnej dĺžky krát 1 stupeň zemepisnej šírky. Jednotlivé štvorce určuje dvojica čísel. Takže štvorec 00 je vľavo dolu, 09 je v ľavo hore, 90 je v pravo dolu a 99 je v pravo hore. Každý štvorec s číselným označením sa ďalej delí na 24x24 štvorčekov ktoré rozlišuje posledná dvojica písmen. Ich rozmer je 2,5 x 5 minút. Štvorček AA je opäť v ľavo dolu, atď.

Pred niekoľkými rokmi sa vzialenosti medzi dvoma stanicami (QRB) merali na lokátorových mapách pomocou pravítka. Dnes to robia počítačové programy.

 

20. QSL lístky, spôsob odosielania, QSL služba, výrazy LoTW, eQSL, SAE, SASE, IRC

Rádioamatéri si svoje spojenia navzájom potvrdzujú tzv. QSL lístkom. Je to zaužívaná forma potvrdzovania spojení. Zaslanie QSL lístka minimálne za prvé spojenie s danou stanicou patrí medzi základné pravidlá slušnosti. Hovorí sa, že spojenie končí až odoslaním QSL lístka. QSL lístok je vizitkou každého rádioamatéra, preto sa odporúča jeho vypisovaniu, ale aj grafickej úprave venovať náležitú pozornosť. QSL lístok by mal mať rozmery 140x90 mm a mal by obsahovať tieto údaje: názov vlastnej zeme v anglickom jazyku (SLOVAKIA), výraznú vlastnú volaciu značku, meno operátora s adresou, adresu QSL služby (SARA QSL Bureau, P.O.Box 1, 85299 Bratislava, Slovakia), odporúča sa uvádzať zóny (WAZ 15, ITU 28, podrobnejšie v otázke 21). Súčasťou QSL lístka by mala byť predtlačená tabuľka s údajmi o spojení, ktorá môže byť nahradená samolepiacou etiketou s požadovanými údajmi, ktorými sú:

Značka protistanice s predtlačou „TO RADIO .........“

Dátum spojenia

Čas spojenia v GMT (UTC) (mínus 1 hodina od SEČ, alebo mínus 2 hodiny od LSEČ)

Pásmo v MHz

Druh prevádzky (CW, SSB, RTTY...)

RS(T)

Nad tabuľkou alebo nad značkou protistanice na samolepiacej etikete MUSÍ byť text potvrdzujúci obojstranné spojenie (napr. I am happy to confirm 2-way QSO with:)

QSL lístok môže obsahovať aj údaje o vašom zariadení, anténach a pod. Než si však dáte svoj QSL vytlačiť a nemáte s tým doteraz žiadne skúsenosti, nechajte si celý návrh skontrolovať niektorému rádioamatérovi z blízkeho okolia alebo pracovníkom QSL služby SZR.

Vami vypísamé QSL lístky sa môžu dostať k adresátovi dvoma spôsobmi. QSL lístok môžete poslať priamo na adresu rádioamatéra, s ktorým ste mali spojenie (adresy väčšiny aktívnych rádioamatérov sú na stránke www.qrz.com alebo ich môžete poslať cez QSL službu SZR. Prvý spôsob je rýchlejší, druhý je lacnejší, a preto ho využíva väčšina rádioamatérov. Pre tento účel je zriadená celosvetová sieť QSL služieb členských organizácií IARU, ktoré si navzájom QSL lístky vymieňajú. Táto služba je spravidla (aj u nás) členskou službou. Všetko o tom ako funguje QSL služba SZR, ako sa triedia QSL lístky, poplatky za QSL službu a ďalšie užitočné informácie nájdete na www.hamradio.sk.

LoTW (Logbook of The World) je nový elektronický systém združujúci denníky rôznych staníc a umožňujúci jednoduchšie a lacnejšie potvrdzovanie spojení do rádioamatérskych diplomov vydávaných americkou rádioamatérskou organizáciou ARRL (American Radio Relay League). Podmienkou však je, aby tam obaja účastníci spojenia vložili údaje o ich spojení. Nie je teda potrebné zhromažďovať klasické papierové QSL lístky. Ďalšou podmienkou je, že musíte zo stránky www.arrl.org/lotw do svojho PC nainštalovať špeciálny program. Po splnení uvedených podmienok vydá ARRL certifikát na digitálny podpis, ktorý zabraňuje falšovaniu údajov.

eQSL (www.eqsl.cc) je elektronická schránka QSL, do ktorej môžu všetci rádioamatéri po zaregistrovaní sa vkladať údaje o svojich spojeniach. Tieto údaje sa automaticky zapíšu na univerzálny alebo za mierny poplatok vami navrhnutý QSL lístok, ktorý sa umiestni do schránky stanice, ktorej je určený. Adresát si ho môže prekopírovať do svojho PC a následne vytlačiť. Tieto QSL lístky nie sú chránené digitálnym podpisom, a preto nie sú uznávané do väčšiny diplomov. Sú však uznávané do diplomov vydávaných časopisom CQ. Spôsob registrácie a využívanie eQSL je popísaný krok za krokom na www.eqsl.org/qslcard/Presentation.cfm.

SAE (SELF ADDRESS ENVELOPE) - obálka s napísanou vlastnou adresou.

SASE (SELF ADDRESS STAMPED ENVELOPE) - ofrankovaná obálka s napísanou vlastnou adresou.

IRC (INTERNATIONAL REPLY COUPON) – viď nasledujúci odstavec

Väčšina staníc preferuje posielanie QSL cez QSL buro. Avšak stanice v tých štátoch, kde nie je zriadená QSL služba, alebo nie sú členmi národých organizácií, rôzne DX expedície a pod. požadujú zaslať QSL len direkt (priamo na adresu). Táto forma zasielania QSL sa využíva aj v prípade, keď chcete mať QSL lístok od protistanice rýchlo. Pri tejto forme zasielania QSL treba dodržiavať určité zásady. V prvom rade si musíte uvedomiť, že o QSL žiadate vy, a preto musíte znášať všetky náklady s tým spojené. Spravidla ide o zaslanie spiatočnej obálky s vašou adresou a zaplatenie poštovného z danej krajiny. Na to máte dve možnosti. Poslať SASE alebo SAE + poštovné. Postup v prípade, že použijete SASE: Na obálku napíšete adresu toho, od koho chcete QSL dostať. Do ľavého horného rohu napíšete svoju adresu (odosielateľ). Do tejto obálky vložíte svoj QSL s údajmi o spojení a obálku s vlastnou adresou, do ktorej vám adresát vloží svoj QSL. Táto obálka však musí byť ofrankovaná známkami v požadovanej nominálnej hodnote z krajiny odosielateľa. Ak napríklad chcete získať QSL z Českej republiky, musíte na obálku nalepiť známku v hodnote 18 Kč, ak z USA tak známku v hodnote 98 centov (tieto údaje sú len informatívne a boli platné na začiatku roku 2009). Ak nemáte možnosť získať poštové známky danej krajiny, musíte si uhradiť spiatočné poštovné inou formou (SAE). Postup je ten istý, len namiesto ofrankovanej obálky s vašou adresou vložíte neofrankovanú obálku a priložíte bankovku, ktorá pokryje poštovné náklady. Spravidla to býva 1 alebo 2 USD (alebo ich ekvivalent v euro). Vo väčšine štátov však 1 USD nepokrýva poštovné (1. triedou alebo letecky), preto je potrebné si cenu spiatočného poštovného overiť. Tieto informácie pri vzácnych staniciach alebo DX expedíciách nájdete na stránke www.qrz.com. Na uhradenie spiatočného poštovného môžete namiesto bankovky použiť medzinárodné platidlo IRC. Jeden IRC postačuje na spiatočné poštovné leteckou poštou z každej krajiny v najnižšej hmotnostnej kategórii (spravidla min. 10 gramov). Slovenská pošta pozná IRC pod názvom“medzinárodná odpovedka“ a predáva ho za 2 eurá.

 

21. Rádioamatérske diplomy, DXCC, WAC, IOTA; rozdelenie sveta do zón (WAZ, ITU)

Rádioamatérska činnosť je veľmi rôznorodá. Niekomu stačí porozprávať sa s priateľmi na 80m pásme, niekto nájde záľubu v pretekoch, cieľom ďalších je získať rôzne ocenenia a diplomy. Rádioamatérskych diplomov, ktoré vydávajú rôzne kluby, organizácie alebo jednotlivci, je veľké množstvo. Základná podmienka pre vydanie diplomu je však pre všetky spoločná. Musíte preukázať (spravidla QSL lístkami), že ste nadviazali spojenie so stanicami platnými do toho ktorého diplomu.

Pod hlavičkou Slovenského zväzu rádioamatérov sa vydávajú diplomy:

W-100-OM - za nadviazanie spojení so 100 stanicami pracujúcimi z územia SR

SLOVENSKO – za spojenia s určitým počtom okresov Slovenska

BRATISLAVA AWARD – za spojenia s určitým počtom staníc z Bratislavy

SLOVENSKÉ HRADY A ZÁMKY - za spojenia s určitým počtom hradov a zámkov v SR

a ďalšie. Podrobné podmienky týchto diplomov sú zverejnené na www.hamradio.sk v rubrike Diplomy.

Medzi jednoduchšie medzinárodné diplomy patrí diplom WAC (Worked All Continents). Vydáva ho medzinárodná rádioamatérska organizácia IARU všetkým rádioamatérom, ktorí preukážu, že mali spojenie so všetkými kontinentami. Diplom sa vydáva v rôznych modifikáciách a jeho presné podmienky nájdete na www.iaru.org/wac.

Medzi najuznávanejšie diplomy patria DXCC a IOTA.

Diplom DXCC (DX Century Club) vydáva ARRL (rádioamatérska organizácia USA). Základný diplom sa vydáva za spojenia so 100 zemami DXCC, ktoré sú uvedené v zozname zemí DXCC. K 1.1.2009 bolo v tomto zozname uvedených 338 zemí. Diplom sa vydáva v rôznych modifikáciach a jeho presné podmienky sú na www.arrl.org/awards/dxcc.

Diplom IOTA (Islands On The Air) vydáva RSGB (rádioamatérska organizácia Veľkej Británie). Základný diplom sa vydáva za nadviazanie spojeni so 100 ostrovmi, ktoré sú uvedené spolu s podmienkami diplomu v tzv. IOTA Directory. Aj tento diplom sa vydáva v rôznych modifikáciách, ktoré si môžete pozrieť na www.rsgbiota.org.

Redakcia rádioamatérskeho časopisu CQ, ktorý vychádza v USA, vydáva diplom WAZ (Worked All Zones). Pre tento účel bol svet rozdelený na 40 zón. Slovensko je zaradené do zóny 15. Číslo zóny sa udáva ako časť súťažného kódu v medzinárodných kontestoch organizovaných časopisom CQ (CQWW DX Contest). Odporúča sa, aby tento údaj bol uvedený na vašom QSL lístku formou WAZ 15.

Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) rozdelila svet do 90 zón. Slovensko je zaradené do zóny 28. Číslo zóny sa udáva ako časť súťažného kódu v medzinárodnom konteste IARU HF Championship. Odporúča sa, aby číslo ITU zóny bolo uvedené na vašom QSL lístku.