Rádioamatérska prevádzka pre
triedu Extra
Odpovede na skúšobné otázky
slovenská medzinárodná
A Adam Alpha
B Božena Bravo
C Cyril Charlie
D David Delta
E Emil Echo
F František Foxtrot
G Gustav Golf
H Helena Hotel
I Ivan India
J Jozef Juliett
K Karol Kilo
L Ludvík Lima
M Mária Mike
N Norbert November
O Otakar Oscar
P Peter Papa
Q Quido Quebec
R Rudolf Romeo
S Svätopluk Sierra
T Tomáš Tango
U Urban Uniform
V Václav Victor
W dvojvé Whisky
X Xaver X-ray
Y Ypsilon Yankee
Z Zuzana Zulu
Zoznam požadovaných
Q-kódov pre triedu Extra
Zoznam požadovaných
skratiek pre triedu Extra
Zoznam požadovaných
medzinárodných volacích znakov pre triedu Extra
Každá stanica, ktorá má
povolenie na vysielanie, má pridelenú volaciu značku. Na Slovensku ju
vydáva Telekomunikačný
úrad SR. Z volacej značky sa dá jednoznačne určiť štát (zem
DXCC), z ktorej rádioamatér vysiela.
Každá
volacia značka sa skladá z prefixu, a sufixu. V skladbe volacej
značky je prefix na prvom mieste a každému štátu ho prideľuje ITU (Mezinárodná
telekomunikačná únia). Prefix môže pozostávať:
- z jedného
písmena a jedného čísla (napr. G3, I1, W7 a pod.)
- z dvoch
písmen a jedného čísla (napr. OM3, SP7 a pod.)
- z jedného
písmena a dvoch čísel (napr. S51, T77 a pod.)
- z jedného
čísla, jedného písmena a jedného čísla (napr. 9A1, 3V8 a pod.)
Posledné číslo v prefixe
určuje v mnohých prípadoch územné rozdelenie štátu, nie je to však
pravidlom. Ako príklad môže poslúžiť rozdelenie prefixov OM.
Sufix je posledná časť
značky. Pozostáva z jedného až troch písmen, ktoré nemajú žiadny konkrétny
význam. Môžu to byť iniciály držiteľa značky alebo jednoducho abecedné poradie vydávaných
značiek (AA, AB, AAA, AAB a pod.)
Môžu však vzniknúť aj iné kombinácie
volacích značiek. Obvykle sú vydávané pre rôzne príležitosti, ale vždy musia
byť v súlade s prídelom medzinárodných sérií volacích značiek ITU.
Príkladom môžu byť prefixy OE2008 alebo HB2008 vydané pri príležitosti majstrovstiev
Európy vo futbale, alebo pri iných príležitostiach vydané prefixy OM50, OL2009,
DH150 a pod.
Rozdelenie
prefixov OM1 - OM0:
OM1 - Bratislavský kraj
OM2 - Trnavský kraj
OM3 - držitelia bývalého prefixu OK3 pred 1.1.1993
OM4 - Trenčiansky kraj
OM5 - Nitriansky kraj
OM6 - Žilinský kraj
OM7 - Banskobystrický kraj
OM8 - Košický kraj
OM9 – príležitostné stanice (dvojpísmenový sufix),
cudzinci (trojpísmenový sufix)
OM0 - Prešovský kraj
Rozdelenie
podľa sufixu:
jednopísmenový - pre významné svetové preteky
(kontesty)
dvojpísmenový - pre operátorov triedy E podľa
krajov, okrem prefixov OM3 a OM9
trojpísmenový - AAA-JZZ pre operátorov triedy N
podľa krajov, okrem prefixov OM3 a OM9
OM3K..
a OM3R.. - s trojpísmenovým sufixom sú klubové stanice
OM0N.. - nódy
OM0O.. - prevádzače
OM0P.. - BBS paketovej siete
OM0S.. - BBS pre AMTOR, PACTOR, CLOVER
Volacia
značka /p
– stanica pracuje z iného stanoviska (QTH) ako má napísané v povolení
(Portable)
Volacia
značka /m
– stanica vysiela z mobilného prostriedku, pohybuje sa (Mobile)
Volacia
značka /mm
– stanica je umiestnená na lodi (Maritime Mobile)
Volacia
značka /am
- stanica je umiestnená na palube lietadla. (Aero Mobile)
Rádioamatér
môže vysielať z územia cudzieho štátu bez predchádzajúceho povolenia len
v súlade s podmienkami CEPT (odporúčania
ECC (05)06 a T/R61-01, podrobnejšie v časti o Predpisoch). Volacia
značka musí mať tvar: prefix navštívenej krajiny / vlastná značka (napr. OK/OM1XXX,
SV8/OM1XXX a pod).
Frekvenčná
tabuľka je dohoda (u nás potvrdená
povoľovacími podmienkami), ktorá na jednotlivých rádioamatérskych pásmach
priraďuje amatérskym prevádzkam úseky pásiem. Tieto úseky sú určené hraničnými
frekvenciami. Frekvenčná tabuľka je rozdelená na úseky s max. šírkou pásma 200
Hz (CW), s max. šírkou pásma 500 Hz (DigiN), s max. šírkou pásma 2700 Hz
(DigiW) a s max. šírkou pásma na KV 2700 Hz (FONE). Na 29 MHz je úsek
s max. šírkou pásma 6000 Hz (FONE) a na VKV s max. šírkou pásma 12
kHz (FONE) a 20 kHz (All mode).
Základný princíp frekvenčnej tabuľky je, že žiadna časť vysielaného
signálu nesmie prekročiť hranice amatérskeho pásma, prípadne hranicu medzi
jednotlivými druhmi prevádzky.
Jednotlivé prevádzky zaberajú určitú šírku pásma a každá prevádzka
má inú nominálnu frekvenciu, ktorá je zobrazená na displeji transceivra. Aby
sme si boli istí, na akú frekvenciu sa musíme naladiť, aby sme nevybočili
z hraníc amatérskych pásiem, vysvetlíme si základné pravidlá pre každú
prevádzku.
CW alebo morzeovka je kód
na vysielanie textu. Termín CW
pochádza zo slov Continuous Wave = nepretržitá vlna,
alebo skôr nosná vlna prerušovaná v rytme morzeovky.
Šírka pásma správne nastaveného CW vysielača (na –6 dB) sa rovná 4-násobku
vysielanej rýchlosti vo WPM (Words Per Minute –
slov za min.). Príklad: CW s rýchlosťou 25 WPM (125 zn./min.) zaberie šírku
pásma 100 Hz (na –6 dB).
Nominálna
frekvencia transceivra pri vysielaní CW je správne zobrazovaná na displeji
transceivra vtedy, keď je výška zázneja prijímaného signálu rovnaká ako výška
tónu priposluchu pri vysielaní. Keďže CW signál má pri rýchlosti 125 zn./min.
šírku pásma 100 Hz, tak sa transceivrom môžeme naladiť najbližšie 50 Hz k
hranici pásma. Čiže v pásme 3,5 MHz sa na CW môžeme naladiť najnižšie na
3500,050 kHz a najvyššie na 3799,950 kHz.
SSB
SSB je fonická prevádzka s potlačenou nosnou vlnou a jedným postranným
pásmom. Fonicky sa na KV vysiela prakticky len SSB. Maximálna povolená šírka
pásma na –6 dB je 2700 Hz a poznáme SSB signál s horným postranným pásmom (USB)
a SSB s dolným postranným pásmom (LSB). Bolo dohodnuté, že na pásmach do
10 MHz, čiže na 160, 80 a 40m, sa používa dolné postranné pásmo (LSB). Na
pásmach vyšších ako 10 MHz sa používa horné postranné pásmo (USB). Nominálna
frekvencia, zobrazovaná na displeji transceivra, je frekvencia potlačenej
nosnej vlny. A tu vznikajú problémy s pochopením, ako blízko k hranici pásma sa
môžeme naladiť.
Na pásmach nad 10 MHz používame USB a hornú hranicu naladenia určíme
po malej úvahe. Maximálna šírka pásma SSB signálu je 2700 Hz, čo znamená, že
modulačná frekvencia je od 300 do 3000 Hz. Potlačená nosná sa nachádza v nule,
t.j. 3000 Hz pod hornou hranicou SSB signálu. Transceiver pri SSB zobrazuje
na displeji frekvenciu potlačenej nosnej. Preto, aby sme nevysielali nad
hranicou 20m pásma (14350 kHz), musíme mať na displeji maximálne 14347,00 kHz.
Súčasné transceivre však používajú užšie šírky vysielaného pásma (najčastejšie
2400 Hz filter), takže sa môžeme ladiť až po 14347,30 kHz. Na spodnú hranicu
SSB pásma, t.j. 14101,00 kHz, sa môžeme naladiť presne, lebo vysielaný signál
sa pri USB nachádza nad nosnou.
Na pásmach pod 10 MHz, kde sa používa LSB, je situácia opačná. Na
hornú hranicu SSB pásma sa môžeme naladiť presne, ale problémy sú so spodnou
hranicou naladenia. Na pásme 80m je spodná hranica SSB pásma 3600,00 kHz, ale
najnižšie sa môžeme naladiť na 3603,00 kHz, alebo s 2400 Hz filtrom na 3602,70
kHz.
Čiže stručne: na USB sa musíme
ladiť maximálne 2700 Hz pod hornú hranicu SSB pásma a na LSB sa musíme ladiť
minimálne 2700 Hz nad spodnú hranicu SSB pásma.
Aktuálna frekvenčná tabuľka je na stránke www.hamradio.sk.
Digitálna
prevádzka slúži na prenos informácií medzi počítačmi prepojenými krátkovlnným
(ale aj VKV) prostredím. Medzi najpoužívanejšie druhy digitálnej prevádzky
patrí RTTY (Radio TeleType), rôzne modifikácie PSK (Phase Shift Keying), OLIVIA
a SSTV (Slow Scan TeleVision). Zo starších druhov, ktoré sa stále ešte
v obmedzenej miere používajú, je to najmä Packet Radio (PR). Digitálnych
druhov prevádzky je však podstatne viac a nové neustále pribúdajú. Spoločné
majú to, že všetky pracujú pomocou zvukovej karty počítačov. Programov na digi
módy je veľké množstvo. Najznámejšie sú MMTTY, MMVARI a MixW.
Prevádzka
prebieha na všetkých KV pásmach v segmentoch vyhradených pre DIGI
prevádzku, ktoré sú z hľadiska šírky pásma rozdelené na 500 Hz a 2700
Hz. V rámci týchto segmentov sú jednotlivé digi módy ešte situované do
zaužívaných častí. Takže napr. prevádzka PSK 31 prebieha v spodných
častiach 500 Hz segmentov a horná časť je vyhradená pre RTTY. V segmentoch
so šírkou pásma 2700 Hz sa prevádzkujú napr. módy SSTV a OLIVIA. Typické
frekvencie pre PSK 31 (najpoužívanejší mód z radu PSK) sú: 1838, 3580, 7035,
10140, 14070, 18100, 21070, 24920 a 28120 kHz. Typické frekvencie pre SSTV
sú: 3735, 14230, 21340 a 28680 kHz. Segmenty pre digitálnu prevádzku so
šírkou pásma 500 Hz sú: 1838-1840 kHz, 3580-3600 kHz, 7040-7050, 10140-10150,
14070-14099, 18095-18109, 21070-21110, 24915-24929 a 28070-28150 kHz. Segmenty
so šírkou pásma 2700 Hz sú: 1840-1842, 3600-3620, 7050-7060, 14101-14112,
18111-18120, 21110-21120, 24931-24940 a 28300-28320 kHz.
RTTY (rádioďalekopis – Radio TeleType) – je najstaršou
a najrozšírenejšou digitálnou prevádzkou. Používajú sa v nej dva
systémy kľúčovania (modulácie) vysielačov. Prvým je frekvenčné kľúčovanie (FSK
– Frequency Shift Keying), ktoré je založené na prepínaní dvoch vysokofrekvenčných
kmitočtov (jeden slúži na prenos ďalekopisného signálu - logickej 1
a druhý na prenos medzier medzi signálmi – logickej 0), vzdialených
od seba 170 Hz. Druhý spôsob modulácie je AFSK (Audio Frequency Shift Keying).
Znaky sú zvukovou kartou prevedené do tónovej podoby. Logické 1 a 0 sú
prevádzané na dve rôzne frekvencie v nízkofrekvenčnom pásme medzi 1-2 kHz
(2125 a 2295 Hz), ktorými je modulovaný vysielač väčšinou v prevádzke
USB (u niektorých transceivrov, napr. FT-1000, v prevádzke packet).
V rádioamatérskej
prevádzke sa používa modulačná rýchlosť (vyjadruje počet zmien modulácie za
sekundu) 45,45 baudov. Režimy FSK a AFSK sú úplne zlučiteľné, rozdiel je
len v technickom riešení modulácie vysielačov. V RTTY prevádzke
neexistuje žiadny systém opravy chýb, preto je pre zaistenie bezchybnej
prevádzky potrebné použiť väčší výkon ako u ostatných digimódov.
PSK (Phase Shift Keying) - v súčasnej
dobe patrí medzi najpopulárnejšie digimódy (v pretekoch a pri DX
expedíciách je však dominantým digitálnym módom stále ešte RTTY). Princípom PSK
je kľúčovanie zmenou fáze, keď sa modulácia uskutočňuje fázovým posuvom dvoch
alebo viacerých stavov voči nosnému signálu. Okrem základnej verzie PSK31,
existujú aj ďalšie varianty PSK63, 125, 250.
Všetky tieto
varianty používajú rovnaký protokol aj rovnaký druh modulácie. Protokol je
založený na dvojstavovej modulácii 0 a 180 stupňov označovanej ako BPSK. Jednotlivé varianty sa líšia len
rýchlosťou prenosu informácií a šírkou použitého pásma. Pritom platí, že
čím väčšia je rýchlosť, tým je potrebná väčšia šírka pásma. Zvýšenou rýchlosťou
sa nepriaznivo znižuje pomer signálu k šumu. Najvyššiu prenosovú rýchlosť
dosahuje BPSK500. V praxi však prevládajú PSK31 a PSK63.
Pri vyšších prenosových rýchlostiach výrazne klesá odolnosť voči rušeniu
a tým aj schopnosť spracovať slabé signály. Pri prevádzke BPSK nie je
potrebné, aby obe korešpondujúce stanice používali rovnaké postranné pásmo.
Prevádzka
QPSK31, 63, 125, 250 je analogická s predchádzajúcou, líši sa len
v tom, že používa štvorstavovú moduláciu (stavy 0, 90, 180 a 270
stupňov) a obe korešpondujúce stanice musia použiť rovnaké postranné
pásmo. Spravidla sa používa USB. Pretože prenos informácií pri PSK31 je
pomerne spoľahlivý, stačí na ich prenos aj menšia výkonová úroveň vysielača.
V praxi neprekračuje 50 W.
OLIVIA - je digitálny mód, ktorý má pomerne
veľkú citlivosť, a pretože využíva samoopravný kód FEC (Forward Error
Correcting), dokáže dekódovať bez chýb aj signály na hranici počuteľnosti.
Navyše, je odolný voči akémukoľvek rušeniu a môže sa preto pracovať
s minimálnym výkonom. Problémom však je správne naladenie, ak je stanica
na hranici počuteľnosti, pretože ju nerozlíšia ani optické indikátory alebo
vodopády, ktoré použitý program obsahuje. OLIVIA štandardne používa šírku pásma
1000 Hz a rýchlosť prenosu je 2,5 znaku za sekundu. Vďaka vysokej
odolnosti voči rušeniu je OLIVIA po RTTY a PSK tretím najpoužívanejším
druhom digitálnej prevádzky.
SSTV (televízia s pomalým rozkladom -
Slow Scan Television) – Tento druh prevádzky je zaradený medzi digitálne módy
napriek tomu, že technicky ide o analógový prenos. Prevádzka prebieha na
KV s využitím zvukovej karty počítača. SSTV využíva celú šírku pásma pre
SSB (asi 2,6 kHz). Pre moduláciu sú využívané frekvencie od 1200 do 2300 Hz,
pričom tónom 1200 Hz sú na konci každého riadku odosielané synchronizačné impulzy.
Rovnako ako RTTY, ani SSTV, nepoužíva žiadny systém korekcie chýb, preto je prenos
SSTV málo odolný voči všetkým druhom rušenia. Zlepšenie pomeru signálu
k šumu v DX prevádzke, sa rovnako ako u SSB, dosahuje použitím
plného povoleného výkonu.
Skratka DX pôvodne označovala spojenie nad
3000 km. V dobách, keď sa používali malé výkony a len jednoduché antény,
to malo svoje opodstatnenie. Ťažko však dnes považovať za DX spojenie
s rádioamatérom z Moskvy, ktorých sú stovky, napriek tomu, že
vzdialenosť z Bratislavy je viac než 3000 km. Správnejšia definícia teda
je, že je to spojenie so vzácnou stanicou. Záujem o spojenie s takýmito
stanicami býva obrovský, a aby sme umožnili DX stanici urobiť čo najviac
spojení, musíme dodržiavať základné pravidlá:
· Počúvať a ešte raz počúvať. Počúvaním zistíte volaciu značku
DX stanice, spôsob akým pracuje (simplex, split), ak pracuje split, tak kde
počúva a pod. Ak porušíte túto základnú podmienku a zavoláte hoci len omylom na
frekvencii DX stanice, ak pracuje spit, stanete sa terčom kritiky a rôznych
„krčmových“ pomenovaní.
· Ak sa už rozhodnete volať
DX stanicu, vyšlite alebo povedzte svoju značku len raz. Ak budete vysielať
svoju značku dva razy, DX stanice počas vášho volania už odpovedá inej stanici,
čo vy samozrejme nepočujete a začnete preto volať znovu. Šanca na spojenie sa tým
stráca. Hovorí sa tomu „nevypadnúť z rytmu“.
· Ak počujete že vám stanica
odpovedá, odpovedajte rovnakým spôsobom. To znamená, ak vám dá DX stanica len
report (RS, RST), odpovedajte tiež len reportom. Ak udáva report aj svoje meno
(býva to len zriedka), môžete odpovedať podobne.
· NIKDY si v spojení
s DX stanicou nepýtajte QSL informáciu. DX stanica ju spravidla sama
oznámi v určitých časových intervaloch. Ak nie, dá sa zistiť
z rôznych zdrojov (DX cluster, DX bulletiny a pod).
· Nie je etické voči iným
staniciam žiadať DX stanicu o preladenie na iné pásmo.
Prevádzka SIMPLEX znamená, že DX stanica vysiela
aj počúva na rovnakej frekvencii. V DX prevádzke sa používa zriedkavo,
pretože spôsobuje vzájomné rušenie.
Prevádzka SPLIT (= rozložiť, rozdeliť) znamená,
že DX stanica vysiela na jednej frekvencii a počúva na inej alebo v určitom
frekvenčnom segmente, ktorý udáva.
Pri
DX prevádzke je dôležité poznať nasledovné slová, skratky a Q-kody:
Down (DWN) – dolu, napr. down 5 znamená volajte ma o 5 kHz
nižšie
Up – hore, napr. up 5 znamená volajte ma o 5 kHz vyššie, up
5-10 znamená volajte ma od 5 do 10 kHz vyššie
Listen up - počúvam vyššie, bez
udania frekvencie
Listen down – počúvam nižšie, bez
udania frekvencie
QSX 5 up – používa sa pri CW prevádzke
a znamená volajte ma o 5 kHz vyššie
QSX 5 dwn - používa sa pri CW
prevádzke a znamená volajte ma o 5 kHz nižšie
QZF - volajte ma na mojej
frekvencii
Dôležitým predpokladom úspešnosti
pri nadväzovaní spojení s DX stanicami je taktika. Dočítate sa o tom v článku Rádioamatérska
prevádzka – teória, prax, skúsenosti v odstavcoch 8, 9 a 10.
Veľká časť vzácnych zemí nie je osídlená
rádioamatérmi, alebo tí, ktorí tam žijú sa nevenujú DX prevádzke. Takéto zeme
sú cieľom DX expedícií, či už klasických (to znamená, že tam idú len kvôli
vysielaniu), dovolenkových, alebo v rámci pracovných ciest. Na organizovanie
a podporu DX expedícií vznikajú rôzne kluby a spoločenstvá. Medzi najznámejšie
a najväčšie patrí NCDXF – Northern California DX Foundation, v ktorej sú
sústredení záujemcovia o sponzorovanie DX expedícií z celého sveta. Klubov
a nadácií s podobným zameraním však existuje vo svete niekoľko desiatok.
Bez ich všestrannej pomoci a sponzorských aktivít firiem vyrábajúcich
rádioamatérske zariadenia sa dnes nezaobíde takmer žiadna významnejšia DX
expedícia. Len pre ilustráciu, náklady DX expedície na ostrov Ducie – VP6DX (11.-27.2.2008)
dosiahli takmer 300 tisíc USD (bez zariadení a antén, ktoré boli zapožičané
sponzormi). Na prenajatej lodi viezli asi 10 ton materiálu a 13 operátorov
urobilo vyše 180 tisíc spojení.
Z uvedeného vidieť, že DX expedície sú
krátkodobé aktivity a ich cieľom je urobiť čo najviac spojení a tým uspokojiť
čo najväčší počet záujemcov. Kedy a do ktorej lokality sa DX expedície konajú,
sa dá zistiť z rôznych DX bulletinov, ktoré sa nachádzajú na internetových
stránkach. Jedným z nich je IDXP (International DX Press), ktorý vychádza týždenne
pod hlavičkou Slovenského zväzu rádioamatérov a je k dispozícii na stránkach
www.hamradio.sk. Záujem o DX expedície je
priamo úmerný postaveniu navštívenej zeme v rebríčku najžiadanejších zemí
DXCC. Úspešnosť pri nadväzovaní spojení s DX expedíciami závisí od
použitých technických prostriedkov a vhodnej taktiky. Podrobnejšie sa o tom
môžete dočítať v článkoch Rádioamatérska
prevádzka – teória, prax, skúsenosti a Etika a pravidlá prevádzky
rádioamatérov. Každý uchádzač o triedu E však musí vedieť čo nie je etické
a čo nie je dovolené pri práci s DX expedíciou:
- nikdy sa
nelaďte na frekvencii DX expedície
- nevolajte DX
expedíciu skôr, než si overíte jej značku a spôsob akým pracuje
- nevolajte na
frekvencii DX expedície, pokiaľ si to vyslovene neželá
- nevolajte, ak
operátor DX expedície zachytil len časť značky protistanice a vaša značka
neobsahuje písmená, ktoré operátor zachytil
- nevolajte, ak
operátor pracuje po číslach a číslo vo vašej značke je iné
- nevolajte, ak
chce operátor pracovať so stanicami mimo EU
- nereagujte na
stanice volajúce na frekvencii DX expedície, ladiace sa na jej frekvencii,
alebo ktoré akýmkoľvek spôsobom rušia prevádzku DX expedície. Tým, ktorí
reagujú na takéto rušenie prevádzky DX expedície, sa hovorí „policajti“.
V dobrej snahe zabezpečiť poriadok na jej frekvencii spôsobujú ešte viac
rušenia ako tí, ktorí zámerne rušia.
- ak už
počujete, že vám operátor DX expedície odpovedá, odpovedajte rovnakým spôsobom.
Spravidla to býva len výmena RS/RST. V žiadnom prípade sa nepýtajte na QSL informáciu, ani nežiadajte o
preladenie na iné pásmo.
- ale najmä –
rešpektujte všetky pokyny operátora DX expedície. Ak nerozumiete tomu čo
hovorí, radšej nevolajte
DX expedície pracujú väčšinou v určitých
zaužívaných segmentoch jednotlivých pásiem, ktorým hovoríme „DX okná“. Bežné stanice by ich nemali
používať na volanie výzvy.
Frekvenčná tabuľka IARU Region 1 obsahuje
dva segmenty v pásme 80m a jeden v pásme 20m, kde majú prioritu medzikontinentálne
DX spojenia (3500-3510 kHz, 3775-3800 kHz a 14195 +/- 5 kHz). Okrem toho sú
ďalšie, praxou určené DX frekvencie, na ktorých môžeme nájsť DX expedície alebo
vzácne DX stanice. Poznajte tieto frekvencie a rešpektujte ich. Zaužívané DX
frekvencie sú:
SSB – 1845; 3790-3800; 7075; 14190-14200; 18145;
21290-21300; 24945 a 28490-28500 kHz
CW - väčšinou asi 5 kHz od spodných okrajov
pásiem a tiež frekvencie: 1839-1835; 3500-3510; 10103-10105; 14020-14025; 18075;
21020-21025; 24895 a 28020-28025 kHz
RTTY
– 14080; 21080; 28080 kHz
DX expedície sa samozrejme objavujú aj na iných
frekvenciách mimo týchto reálnych segmentov. DX úseky na 80m môžu byť cez deň
použité aj na miestnu prevádzku, pretože v tom čase nie sú na tomto pásme
podmienky na DX prevádzku.
DX cluster - je nástroj slúžiaci na informovanie o zaujímavých
staniciach, ktoré sa vyskytujú na jednotlivých pásmach v reálnom čase a na
získanie rôznych užitočných informácií. Všetky významné DX clustre sú cez internet
prepojené do celosvetovej siete, takže informácie prichádzajú súčasne
z rôznych svetadielov. DX clustrov je veľké množstvo a nájdete ich na internete
pomocou vyhľadávača. Najznámejší z nich je DX Summit. Ak sa rozhodnete pre niektory
z nich a naučíte sa ho ovládať, môžete posielať do celej siete tiež
vlastné informácie. Pritom však musíte dodržiavať niekoľko pravidiel:
- Posielajte
len také spoty (správy), ktoré sú pre DX-manov zaujímavé
-
Pred spotovaním (odoslaním správy) sa
presvedčte, či už niekto pár minút pred vami nevložil do DX clustra tú istú
informáciu
-
Nedopúšťajte sa preklepov, veľa ľudí si môže
na základe vašej informácie vložiť do denníka zlú značku
- Je
mimoriadne neetické spotovať seba samého
-
Rubrika pre komentáre sa má používať
na informácie o používaných frekvenciách pre SPLIT prevádzku,
o QSL manažéroch a pod.
-
Pozor, váš spot bude na DX-clustri čítať celá
komunita. Veľmi ľahko môžete získať zlú povesť, ale aj naopak, zaujímavými
spotmi si môžete získať dobré meno.
Rádioamatéri nadväzujú
spojenia vo väčšine prípadov náhodilo. O obsahu rádioamatérskeho spojenia hovorí Rádiokomunikačný poriadok ITU a Povoľovacie podmienky,
ale napriek tomu je náplň
rádioamatérskeho spojenia veľmi bohatá. Záleží to však na samotných
operátoroch, na ich znalosti skratiek a Q-kódov pri telegrafických spojeniach,
alebo jazykových schopnostiach pri fonických spojeniach. Než zvládnete taktiku pri
nadväzovaní prvých spojení, odporúča sa používať popisovaný vzorový postup.
Môžete
sa rozhodnúť pre jeden z dvoch základných postupov. Buď zavoláte výzvu
(CQ), alebo si počúvaním nájdete stanicu, ktorá práve výzvu volá a zavoláte ju.
Druhá možnosť má tú výhodu, že si môžete vybrať stanicu, s ktorou chcete urobiť
spojenie.
Zapamätajte si, že výzvu
môžete začať volať LEN na
neobsadenej frekvencii. O tom, či je frekvencia voľná, sa pri fonickej
prevádzke presvedčíte jednoduchou otázkou v slovenčine „Je frekvencia voľná?“, alebo
v angličtine (je dominantým jazykom rádioamatérov) „Is this frequency in use?“. V telegrafickej prevádzke je na
to určený Q-kód „QRL?“ Ak vám niekto odpovie „nie, frekvencia je
obsadená“, alebo „Yes, frequency is
in use“, alebo odpovie skratkami YES,
QRL, QSY, prelaďte sa na inú frekvenciu a opäť sa spýtajte, či je
frekvencia voľná. Ak na uvedené otázky nikto nezareaguje, je frekvencia voľná a
môžete začať volať CQ (všeobecnú výzvu). Ak vám na výzvu nikto neodpovie,
zopakujte ju.
Ak chcete mať spojenie len
s určitým štátom alebo oblasťou, môžete zavolať tzv. smerovú výzvu. Napríklad
CQ JA (smerová výzva pre japonské
stanice), CQ AF (CQ Africa) -
smerová výzva pre stanice v Afrike. Ak sami počujete smerovú výzvu a
zistíte, že nie je určená OM staniciam ani staniciam v Európe, nevolajte!
Spojenie môžete
v zásade rozdeliť do troch častí. V prvej časti sa po nadviazaní
spojenia navzájom predstavíte, vymeníte si report o vzájomnej počuteľnosti (RS,
RST). V druhej časti si môžete vymeniť informácie o zariadení, anténe, počasí
a pod. V tretej, záverečnej časti poďakujete za spojenie, dohodnete výmenu
QSL lístkov a rozlúčite sa.
Vzorové
spojenia nájdete v článku Etika a pravidlá prevádzky
rádioamatérov.
Pri používaní smerovej antény
je dôležité vedieť na koľko stupňov je potrebné otočiť anténu pri smerovaní na
jednotlivé kontinenty alebo do oblastí s veľkým množstvom rádioamatérov. Na toto
nám slúži smerová mapa, ktorá určuje, kam smerovať anténu. Nasledujúce údaje sú
len orientačné a určujú stred danej oblasti alebo kontinentu pri smerovaní
z Bratislavy:
Japonsko 35 stupňov
Austrália 90 stupňov
Afrika,
Antarktída 180 stupňov
Južná Amerika 250 stupňov
Stredná
Amerika 270 stupňov
Severná
Amerika 320 stupňov
Aljaška, Havajské o. 0
stupňov
KV pásma sa
delia na spodné a horné. Dolné pásma sú 160, 80, 40 a 30m
(1,8; 3,5; 7 a 10 MHz). Horné pásma sú 20, 17, 15, 12 a 10m (14, 17, 21,
24 a 28 MHz). Trasa šírenia vĺn pre DX spojenia na spodných pásmach musí viesť
po neosvetlenej časti zemegule alebo aspoň v jej podstatnej časti. Veľký
útlm na osvetlenej časti zemegule znemožňuje spojenia na veľké vzdialenosti. Iné
je to na horných pásmach. Šírenie krátkou cestou (Short Path) prebieha na
osvetlenej pologuli, využíva výhody vyššej MUF (maximálna použiteľná
frekvencia), ale môže byť ovplyvnené útlmom vo vrstvách D a E. Pri šírení dlhou
cestou (Long Path) prechádza signál väčšinou po neosvetlenej časti zemegule, je
podstatne menej ovplyvnený absorpciou v nižších vrstvách ionosféry a môže
byť paradoxne silnejší a stabilnejší než signál, ktorý prechádza krátkou
cestou. Niekedy sa stáva, že dochádza k súčasnému šíreniu oboma smermi a
rozdiel dĺžok týchto ciest spôsobuje, že prijímaný signál má výraznú ozvenu.
Najlepšie sa to pozná na príklade. Trasa OM-VK/ZL na 80 až 20m pásme ráno nášho
času smeruje približne západným smerom, teda dlhou cestou po neosvetlenej časti
zemegule. Trasa východným smerom je uzavretá, pretože vedie po osvetlenej časti
zemegule. Dá sa o tom presvedčiť smerovkou otočením o 180 stupňov. Vo večerných
hodinách ide smer na VK/ZL opäť po neosvetlenej časti zemeguľe, ale z nášho
pohľadu východným smerom, a teda krátkou cestou. Z toho vyplýva, že
spojenia LP sa robia podstatne ľahšie, aj keď je táto trasa oveľa dlhšia (v
uvedenom príklade je LP trasa 23000 km a SP len 13000 km). Navyše, prevažná
časť LP trasy vedie ponad oceány a morská hladina je ideálna odrazová plocha.
SP trasa vedie prevažne cez pevninu a pohoria a to nie je dobrá odrazová
plocha.
Gray line - k zvláštnym podmienkam
šírenia dochádza vtedy, ak je na dvoch vzájomne od seba vzdialených miestach
východ a západ Slnka a rádiový signál prechádza dráhou šera. To znamená, že
jedna stanica má rozhranie dňa a noci večer a druhá stanica opačne, rozhranie
dňa a noci ráno. Trasa šírenia vedie v rozhraní tmy a svetla, v zóne
súmraku a svitania. Preto má šírenie názov „Gray line“. Tieto podmienky šírenia
sa využívajú na spodných pásmach, najmä však na pásmach 160 a 80m. Tento stav
však trvá rádovo desiatky minút a prebieha spravidla v smere sever-juh,
ale v priebehu roka sa odchyľuje od tohto smeru až o 23 stupňov (v
rovnodennosti sa zhoduje so smerom sever-juh, za slnovratov sa odchyľuje od
tohoto smeru o 23 stupňov). Počas roka sa pohybuje medzi týmito krajnými
polohami.
DX siete sú
jedným z druhov DX prevádzky. Pred niekoľkými rokmi boli zdrojom rôznych
informácií o aktuálnych alebo pripravovaných DX aktivitách. Túto formu DX
sietí nahradil internet. Súčasné DX siete sa venujú výhradne prevádzke, ale
názory na ne sa rozchádzajú. Jedna skupina rádioamatérov tvrdí, že v DX
sieťach sa robia spojenia s pomocou niekoho iného (tzv. DX assisted category).
Druhá skupina to síce nevyvracia, ale argumentuje tým, že je to najjednoduchší spôsob,
ako urobiť spojenie so vzácnou stanicou za použitia malého výkonu
a jednoduchej antény. Každá z DX sietí má svoje pravidlá, stanovený
deň, čas a frekvenciu, na ktorej sa rádioamatéri schádzajú a vedúceho
siete (Net Control alebo aj MC – Master of ceromony). Úlohou vedúceho siete je
zabezpečiť účasť zaujímavých DX staníc v sieti a riadiť jej
prevádzku.
Spôsob prevádzky v sieti
Vedúci siete informuje
aké DX stanice sa do siete prihlásili a oznámi, že ak má niekto záujem
o niektorú z nich, nech povie svoju značku (väčšinou žiada aby sa
stanice hlásili len dvoma poslednými písmenami svojej značky (správne je síce používanie
celej značky, ale v tomto prípade treba
rešpektovať pokyny vedúceho siete). Vedúci siete urobí zoznam týchto staníc.
Keď je zoznam hotový, volá stanice v poradí v akom sa prihlásili a spôsobom,
akým sa prihlásili (celou značkou alebo len dvoma poslednými písmenami
v značke). Aby bolo spojenie platné, musia si korešpondujúce stanice
navzájom vymeniť a potvrdiť
report. Pri tomto nie je povolená žiadna
pomoc. V prípade, že DX stanica zachytí nesprávne značku volajúcej stanice,
toleruje sa, ak na to DX stanicu vedúci siete upozorní. Ak sa dodržia tieto
pravidlá, je takéto spojenie rovnako platné, ako keď sa urobí v bežnej
prevádzke.
Je potrebné
povedať, že v DX sieťach sa nikto nenaučí DX-ovať, ani si nezlepší svoje
operátorské schopnosti. Na druhej strane sa ale umožní staniciam
s jednoduchou technickou výbavou urobiť veľa vzácnych spojení (pretože komunikácia
prebieha bez rušenia inými stanicami), ktoré by v bežnej prevádzke možno
nikdy neurobili.
Zoznam DX sietí nájdete na http://www.ac6v.com/nets.htm#DXN
SKED je dohovorené spojenie. Ak máte záujem o spojenie
s niektorou stanicou, ktorá sa vyskytuje na pásmach v čase, ktorý vám
nevyhovuje (ste v práci a pod.), môžete sa s operátorom dohodnúť
pomocou komunikačných prostriedkov (WEB, e-mail, telefón) na dátume, čase a frekvencii,
kde by ste chceli urobiť spojenie. Navrhnutý čas a frekvenciu je potrebné voliť
uvážlivo vzhľadom na podmienky šírenia. Vyžaduje to určitú prax a skúsenosti.
Prevádzka cez kozmické
prevádzače známa skôr pod názvom satelitná prevádzka sa uskutočňuje
prostredníctvom prevádzačov umiestnených na družiciach. Družice vyrobené pre
tento účel sa pohybujú okolo Zeme spravidla po kruhovej alebo elyptickej dráhe.
Zo svojej výšky pokrýva družica signálom istú kruhovú časť zemegule. Z toho
vyplýva, že komunikácia cez družice je možná len pre tie stanice, ktoré sa
nachádzajú v tomto dosahu družice. Veľkosť plochy, ktorú môže družica
pokryť svojim signálom, závisi na výške jej dráhy. Nízka dráha je od 200 do
1000 km, vysoká okolo 10000 km a geostacionárna vo výške 35786 km (na
geostacionárnej dráhe zatiaľ rádioamatérske družice nie sú). Komunikačné
možnosti sa tak pohybujú od 2000 do 12000 km.
Prevádzače
umiestnené na družici pracujú zásadne s prevodom jedného pásma do druhého
(napr. z 2m na 10m, zo 70cm na 2m a pod.). Frekvencia, na ktorej vysielate,
sa volá UPLINK, signál zo satelitu k Zemi sa volá DOWNLINK. Na spojenie
cez satelity stačí bežný transceiver (100 W), odporúča sa však smerová anténa
s možnosťou otáčania nielen v azimute, ale aj v elevácii. Oporúča
sa používať vhodný počítačový program, ktorý dokáže vypočítať dráhu satelitu
v danej dobe.
Tejto
problematike sa podrobnejšie venovala rubrika „Amatérske satelity“, ktorú
viedol OM7AQ v časopise Rádiožurnál (3/06 – 4/07).
Slovo
Hamspirit znamená v doslovnom preklade „Duch rádioamatérstva“. Vo voľnom preklade sa dá vysvetliť ako „morálny kódex rádioamatéra“. Napísal ho
už v roku 1928 Paul M. Segal W9EEA a jeho voľný preklad mierne
aktualizovaný na dnešnú dobu tak, aby nestratil nič zo svojich pôvodných
myšlienok je takýto:
Rádioamatér je:
1. Ohľaduplný – nikdy vedome nevysiela tak, aby maril radosť z vysielania
iným.
2. Loajálny
- Osvedčuje svoju oddanosť povzbudením a podporou svojich priateľov rádioamatérov,
svojho miestneho klubu a národnej organizácie, ktorá ho zastupuje pred štátnymi
orgánmi a organizáciami IARU a ITU.
3. Progresívny - Moderné
vedomosti mu umožnia mať moderné a účinné zariadenie a tomu zodpovedá aj jeho
prevádzka.
4. Priateľský - Pomaly a
trpezlivo vysiela, ak je o to požiadaný. Priateľsky pomáha a radí
začiatočníkom, ochotne pomáha, spolupracuje a uvažuje v záujme ostatných. Sú
to znaky amatérskeho ducha.
5. Zodpovedný - Rádioamatérstvo
je koníček. Nikdy neprekáža povinnostiam k domovu, práci, škole a
spoločnosti.
6. Vlastenecký - Jeho vedomosti a jeho stanica sú vždy
pripravené slúžiť jeho vlasti a spoločnosti
Sú to bežné
vlastnosti, ktoré by mal mať každý slušný človek. Na pásmach sa stretávame nielen
s rádioamatérmi vlastnej zeme, ale aj s rádioamatérmi z iných
zemí. Sme posudzovaní práve podľa nášho prejavu. Záleží preto len na nás, aby
sa o slovenských rádioamatéroch hovorilo čo najlepšie. Takže vzájomná úcta a
slušnosť, ohľaduplnosť, ochota pomôcť druhému s technickými aj prevádzkovými
problémami, zasielanie QSL lístkov, prispôsobenie rýchlosti vysielania
schopnostiam protistanice a pod. Rádioamatér musí byť vždy a za každých
okolností gentleman!
Rádioamatéri
hovoriaci slovensky, alebo česky si medzi sebou tykajú. Je to dané tým, že
všetci sme priatelia, ktorí majú rovnaký koníček (hobby). Rovnaké práva a
povinnosti má preto veterán aj začiatočník. Najrozšírenejší jazyk, používaný
pri rádioamatérskych spojeniach, angličtina, nepozná rozdiel medzi TY a VY. Pri
osobných stretnutiach rádioamatérov je však potrebné dodržiavať spoločenské
pravidlá, zvyky a podľa nich voliť tykanie alebo vykanie.
O tom,
ako sa správať na pásmach v rôznych situáciach, si prečítajte v článku Etika a pravidlá prevádzky
rádioamatérov v kapitole I – Rádioamatérsky
kódex správania.
Prevádač (repeater) je vlastne prijímač a vysielač naladený na vopred
určenú frekvenciu v pásme VKV. Najviac využívané prevádzače pracujú
v pásme 145 MHz (2m) prevádzkou FM (F3). Využívajú pridelené frekvenčné
spektrum v súlade s odporúčaním IARU pre kanály označené R0 až R8
s rozostupom 25 alebo 12,5 kHz. Pracujú v duplexnom režime
a frekvenčný odstup medzi TX a RX je 600 kHz. Výkon vysielača býva
podľa jeho využitia 2 až 15 W. Prijímač prevádzača je v trvalej prevádzke.
Prevádzač sa spúšťa tónom (1750 Hz) alebo nosnou vlnou. Krátko po spustení sa
predstaví volacou značkou. Ak je niekoľko desiatok sekúnd bez signálu, riadiaca
jednotka vypne vysielaciu časť.
V ostatných rokoch sa na Slovensku rozširujú prevádzače v pásme
435 MHz (70cm). Tieto prevádzače vysielajú v hornej časti pásma (nad
438,900 MHz) a počúvajú o 7,6 MHz nižšie. Väčšina z nich je pripojená
do internetovej siete Echolink, ktorá umožňuje ich vzájomné prepojenie,
prípadne priamy vstup cez internet.
Prevádzače sa umiestňujú na vhodných kopcoch alebo vysokých budovách, čím
umožňujú prekonať prekážky v šírení VKV. Na prevádzku stačia aj veľmi
malé výkony a všeobecne platí, že umožňujú s malým výkonom pokryť
veľkú časť územia.
Zásady práce cez prevádzač si môžete prečítať v článku Rádioamatérska
prevádzka – teória, prax, skúsenosti v odstavci
5.
Zoznam prevádzačov na Slovensku je na www.hamradio.sk
v rubrike Prevádzače.
V rádioamatérskej prevádzke
sa na ohodnotenie čitateľnosti, sily a a čistoty signálu používa
systém RST (pri CW spojeniach) a RS (pri fonických spojeniach).
V rádioamatérskom slangu ich nazývame report.
Prvé číslo reportu určuje čitateľnosť signálu
(z anglického Readibility)
a uvádza sa v číslach 1-5:
R1 - nečitaľný signál
R2 - sotva čitateľný signál
R3 - s ťažkosťami čitateľný signál
R4 - bez ťažkostí čitateľný signál
R5 - vynikajúco
čitateľný signál
Druhé číslo reportu určuje silu
signálu (z anglického Strength)
a uvádza sa v číslach 1-9:
S1 - slabý, sotva vnímateľný signál
S2 - veľmi slabý signál
S3 - slabý signál
S4 - postačujúci signál
S5 - celkom dobrý signál
S6 - dobrý signál
S7 - celkom silný signál
S8 - silný signál
S9 - veľmi
silný signál
Kvalita tónu (z anglického Tone) sa pôvodne určovala v stupňoch
1–9. Bolo to však v začiatkoch rádioamatérstva, keď kvalita tónu len
zriedkavo predstavovala neskreslený sínusový signál. V súčasnosti sa z pôvodnej
stupnice používajú len čísla 7-9:
T7 - takmer čistý tón so slabou striedavou zložkou
T8 - čistý tón s obsahom veľmi miernej striedavej zložky
T9 - úplne
čistý tón
V rádioamatérskej praxi sa
však na KV pásmach stretávame (i keď len zriedka) aj s reportami 50 (päť,
nula) pri fonickej prevádzke, alebo 509 (päť, nula, deväť) pri CW prevádzke. Podľa
horeuvedených hodnotení na prvý pohľad úplne nelogické, lebo ak sila signálu S1
je slabý, sotva vnímateľný signál, tak S0 musí byť nepočuteľný signál, ktorého
čitateľnosť predsa nemôže byť R5. Vysvetlenie je jednoduché. Silu signálu môžeme
určovať dvoma spôsobmi. Subjektívne, vlastným úsudkom, podľa toho ako stanicu
počujeme, a v tom prípade platí uvedená stupnica. Alebo ju môžeme
určovať objektívne podľa S-metra, a v tom prípade má údaj S0 svoje
opodstatnenie, pretože zodpovedá sile signálu na vstupe prijímača 0,105 uV. A takýto
signál dokážu moderné prijímače spracovať tak, že čitateľnosť dosahuje úrovne
R5. Z tohto dôvodu vypustili vydavatelia najuznávanejších rádioamatérskych
diplomov (DXCC, WAZ...) jednu z podmienok, ktorá hovorí, že do diplomu sú
uznávané len tie spojenia, v ktorých je minimálny report 33 alebo 337.
S KV
pásma pásma nad 30 MHz
(uV/50Ω) (uV/50Ω)
9 50 5
8 25 2,5
7 12,5 1,26
6 6,3 0,63
5 3,2 0,32
4 1,6 0,16
3 0,8 0,08
2 0,4 0,04
1 0,21 0,02
0 0,1 0,01
Do pásma krátkych vĺn (KV) patria vlny od 200 m do 10 m (1,5 až 30 MHz). Krátke
vlny sa šíria prízemnou aj priestorovou vlnou rýchlosťou 300 000 km/s. V reálnom
prostredí, ktorým je zemská atmosféra, je táto rýchlosť menšia, pretože toto
prostredie nie je homogénne a dochádza k odrazom a rozptylom vĺn, prípadne
ich kombináciám. Šírenie prízemnou vlnou nemá na krátkych vlnách veľký
význam, pretože vplyvom veľkého útlmu nad polovodivou zemou sa pri povolených
výkonoch vysielačov šíria len na vzdialenosť niekoľko desiatok kilometrov.
Podstatné je šírenie priestorovou vlnou, ktorá sa odráža od ionosféry späť
k Zemi, čo umožňuje spojenia na veľké vzdialenosti. Nejde však
o klasický odraz, skôr o ohyb. Platí tu pravidlo, že čím je
frekvencia vyššia, tým ľahšie vlna ionosférou prejde a menej sa ohýba. Preto
je výhodnejšie najmä na vyšších frekvenciách, aby rádiová vlna dopadla na
príslušnú vrstvu ionsféry pod menším uhlom. Vyžarovací uhol a tým aj uhol
dopadu môžeme ovplyvniť konštrukciou antény. V praxi pre DX prevádzku
platí, že čím kratšie pásmo, tým by mal byť vyžarovací uhol antény nižší.
Atmosféra, ktorá obklopuje zem nie je homogénna. Najnižšou vrstvou
atmosféry je troposféra (do 11 km od zemského povrchu), nad ňou je stratosféra
(11 až 60 km) a vyššie sa nachádzajú jednotlivé vrstvy ionosféry (60 až
450 km). Ionosféra sa výškovo delí na niekoľko vrstiev:
Vrstva D vzniká v priebehu dňa vo výške 50 až 100 km nad tou časťou zeme, ktorá
je vystavená priamemu účinku Slnka. Jej maximálna ionizácia nastáva okolo
poludnia. Dobre odráža len dlhé vlny. Kratšie vlny mierne láme, ale najmä tlmí.
Vplyv vrstvy D spôsobuje, že pásmo 160m je počas dňa takmer nepoužiteľné
a 80m pásmo je cez deň použiteľné len na krátke vzdialenosti. Kratšie vlny
cez túto vrstvu prechádzajú bez podstatného útlmu. Po západe slnka sa táto
vrstva rýchlo stratí.
Vrstva E je tiež prevažne dennou vrstvou, v nočných hodinách slabne. Ovplyvňuje
šírenie dlhých a stredných vĺn a tlmí šírenie v pásmach 160
a 80m. Kratšie vlny cez ňu veľmi ľahko prechádzajú. Táto vrstva vzniká vo
výške 90 až 130 km.
Sporadická vrstva Es sú vlastne silne ionizované mraky o rozlohe asi 100 km2 vo výške 90 až
140 km, čiže v oblasti ionosférickej vrstvy E. Táto vrstva sa vyskytuje
spravidla od mája do augusta a najmä v júni a júli od ranných až
do večerných hodín. Jej vznik a zánik je veľmi rýchly. Na krátkych vlnách
umožňuje spojenia v pásmach 15, 12 a 10m na krátke vzdialenosti niekoľko
sto až tisíc kilometrov (tzv. short-skip). Spojenia na takéto krátke
vzdialenosti sú na týchto pásmach za bežných podmienok nemožné. Ak je vrstva Es
dostatočne ionizovaná, odrazia sa od nej aj vlny pásiem 6m a 2m. V pásme
6m sa môžu v ideálnom prípade vyskytnúť dve využiteľné oblasti vrstvy Es.
Ak sú obe v smere korešpondujúcich staníc, a ak je zároveň uprostred
trasy vhodné prostredie na odraz, vlny sa šíria dvoma skokmi, t.j. na
dvojnásobnú vzdialenosť. V pásme 2m záleží na tom, v akej výške sa
vrstva Es vyskytuje. Na tomto pásme umožňuje spojenia s pomerne malým
výkonom až na vzdialenosť 2500 km.
Vrstva F má hlavný význam pre šírenie krátkych vĺn na veľké vzdialenosti. Vplyvom
ultrafialového žiarenia sa v lete a cez deň delí na dve vrstvy, F1 a F2. Podstatná je vyššia vrstva F2, ktorá najmä vo večerných
hodinách umožňuje spojenia na veľké vzdialenosti. Tieto vrstvy sa vyskytujú vo
výškach 130 až 250 km a nad 250 km.
Šírenie rádiových vĺn najmä na krátkych vlnách ovpyvňuje aktivita Slnka.
Vlastná slnečná činnosť nie je každý rok rovnaká, ale podlieha periodicky sa
opakujúcim zmenám, ktoré sa prejavujú zmenou počtu a plochy tzv. slnečných
škvŕn. Slnečné škvrny sú viditeľné aj opticky ako tmavé škvrny na povrchu
Slnka. Vyvolávajú vyžarovanie silnej energie a značne tak ovplyvňujú stav
ionosféry. Slnečná činnosť má v priebehu rokov rôznu intenzitu, ktorej
maximá a minimá sa periodicky opakujú. Doba od jedného minima po druhé
minimum je premenlivá, ale v priemere trvá asi 11 rokov. Hovoríme tomu jedenásťročný slnečný cyklus.
Šírenie krátkych vĺn má síce svoje všeobecné zákonitosti, ale tieto sú
značne závislé od dennej a nočnej doby, od ročných období a najmä od
toho, v ktorej etape slnečného cyklu sa práve nachádzame. Pre lepšiu
orientáciu je ďalej stručne popísaná možnosť využitia jedntlivých klasických KV
pásiem.
Pásmo 160 m je počas dňa takmer nepoužiteľné, pretože prízemná vlna je značne tlmená
zemským povrchom a priestorová vlna zase vrstvou E. Vo večerných a nočných
hodinách je toto pásmo vhodné už aj pre spojenia s Európou, pri dobrých
podmienkach aj s DX stanicami. Práca s DX stanicami na tomto pásme
však vyžaduje okrem sledovania podmienok šírenia aj potrebné technické
vybavenie (antény, výkon). Najoptimálnejšie podmienky sú v zimných
mesiacoch a v minime slnečnej činnosti. V letných mesiacoch je
na pásme vysoká úroveň atmosférického rušenia, v ktorom slabé signály
zanikajú.
Pásmo 80 m je počas dňa vhodné len na spojenia na krátke vzdialenosti. Na väčšie
vzdialenosti je použiteľné len večer, v noci a ráno, najmä okolo
východu slnka. Najlepšie podmienky bývajú v zimných mesiacoch
a v období minima slnečnej činnosti. Pásmo ticha je v nočných
hodinách okolo 1000 km. Takisto ako u pásma 160 m, aj na tomto pásme je v letných
mesiacoch vysoká úroveň atmosférického rušenia.
Pásmo 40 m je počas dňa vhodné na spojenia na vzdialenosti 100 až 1000 km. Večer sa
pásmo ticha rozšíri a je možná aj DX prevádzka. DX podmienky končia asi
hodinu po východe slnka a tiež platí, že pásmo je vhodnejšie na DX
prevádzku v zimných mesiacoch.
Pásmo 20 m je najpoužívanejším DX pásmom. V letných mesiacoch býva otvorené
celých 24 hodín do rôznych smerov, v zimných mesiacoch je to ojedinelý
jav. V období minima slnečnej činnosti sa zatvára so západom slnka. Pásmo
ticha je do vzdialenosti 800 až 1000 km. V období minima slnečnej činnosti
býva spravidla najvyšším použiteľným pásmom pre DX prevádzku.
Pásmo 15 m je do značnej miery závislé na intenzite slnečnej činnosti. V letných
mesiacoch v období maxima slnečnej činnosti býva väčšinu dní otvorené celú
noc. Inak sa v nočných hodinách sa pásmo zatvára. V období maxima
slnečnej činnosti je najvhodnejším pásmom pre DX prevádzku. V období
minima slnečnej činnosti je pásmo pre DX prevádzku použiteľné len sporadicky.
V letných mesiacoch sa na ňom už výrazne prejavuje vplyv sporadickej
vrstvy Es.
Pásmo 10 m je výhradne denným pásmom a najviac sa na ňom prejavuje každá
anomália slnečnej činnosti. V noci je až na ojedinelé výnimky
v období maxima slnečnej činnosti úplne zatvorené. V období okolo
minima slnečnej činnosti býva pásmo otvorené len počas dňa pri výskyte vrstvy
Es. Útlm na tomto pásme je zo všetkých KV pásiem najnižší, preto
v prípade, že je pásmo otvorené, dajú sa spojenia nadväzovať
s podstatne menším výkonom než na iných pásmach.
19. Šírenia veľmi krátkych vĺn (VKV), tropo, Es, aurora, MS, EME,
vlnovody, inverzia
Veľmi krátkymi vlnami (VKV) nazývame vlny kratšie než 10 m (nad 30 MHz). Šíria
sa najmä prízemnou vlnou priamočiaro a spravidla v dosahu priamej
viditeľnosti. Vplyv terénnych prekážok na šírenie VKV je značný. Priama vlna sa
od nich odráža a za miestom odrazu vzniká „tieň“. Ten je tým ostrejší, čím
je vyššia frekvencia. Takouto prekážkou je aj zaoblenie zemského povrchu.
Pretože prostredie atmosféry nie je homogénne, vlna sa pri šírení láme
a ohýba, takže sa od povrchu Zeme vzďaľuje pomalšie a vzniká tzv. atmosférický lom. Vďaka tomuto lomu sú
rádiové vlny schopné ohýbať sa okolo zemského povrchu a dosiahnuť tak
bodov aj za hranicou priamej viditeľnosti. Treba však povedať, že tento
čiastočný ohyb sa dosiahne za cenu pomerne veľkého útlmu signálu.
Tropo – je šírenie priestorovou troposférickou vlnou, ktoré vzniká vplyvom
teplotnej inverzie. S pribúdajúcou výškou nad zemským povrchom klesá hustota
atmosféry a jej teplota. Za určitých poveternostných pomerov môže nastať
situácia, že teplota s výškou stúpa a tomuto javu sa hovorí teplotná
inverzia. Ak sa teplotná inverzia vyskytne pri zemskom povrchu, môže pri
priaznivých klimatických podmienkach nastať tzv. kritický lom a rádiová
vlna sa potom šíri rovnobežne so zemským povrchom tzv. vlnovodným kanálom.
Tento stav umožňuje nadväzovať na VKV spojenia na vzdialenosť 500 až 700 km.
Es - Sporadickú vrstvu Es tvoria silne ionizované mraky o rozlohe asi
100 km2 vo výške 90 až 140 km. Táto vrstva sa vyskytuje spravidla od mája do
augusta a najmä v júni a júli od ranných až do večerných hodín.
Jej vznik a zánik je veľmi rýchly. V závislosti od výšky v akej
sa vyskytuje, umožňuje v pásme 2 m spojenia s pomerne malým výkonom
až do vzdialenosti 2500 km. Aj u tohto druhu šírenia býva prvou indikáciou
výskyt vzdialených televíznych staníc v I. TV pásme a FM rozhlasových
staníc. Treba si však uvedomiť, že Es vrstva býva pomerne nízko. Ak ju teda
chceme využiť na spojenie na veľkú vzdialenosť, je potrebný nízky
vyžarovací uhol. To znamená otvorený terén a čo najvyššia výška antény nad
zemou.
Aurora - umožňuje spojenia odrazom od polárnej žiare. Zistiť jej existenciu je
však veľmi ťažké. Spoľahlivý spôsob predpovede polárnej žiare zatiaľ nepoznáme
a jej výskyt môžeme odhadovať len z rôznych príznakov (zvýšenie
erupčnej činnosti Slnka a pod.). Polárna žiara sa vyskytuje s najväčšou
pravdepodobnosťou v marci alebo októbri od 15:00 do 20:00 GMT a od
22:00 do 04:00 GMT vo výškach 100 až 1000 km nad zemským povrchom
v oblasti geomagnetických pólov a je sprevádzaná charakteristickými
svetelnými efektmi. Najviac ionizované miesta polárnej žiary sú schopné odrážať
rádiové vlny v oblasti VKV a umožňujú tak spojenia na vzdialenosť vyše
1000 km. Podmienkou však je, aby antény oboch korešpondujúcich staníc smerovali
do miesta odrazu, v našom prípade na sever. Polárna žiara netvorí súvislé
odrazové médium. Preto signály od nej odrazené sú modulované nepravidelným
brumom, šumom a syčaním. Potrebný výkon na spojenie od polárnej žiare
závisí od jej mohutnosti, vo väčšine prípadov však stačí 5 až 50 W. Je
zaužívané, že pri spojeniach dopĺňame report o písmeno „A“ (Aurora). Napr.
59A.
MS (Meteor Scattering = meteorický rozptyl) – Zem sa na svojej ceste okolo
Slnka stretáva s množstvom tzv. meteorických rojov, ktoré sa objavujú pravidelne
každý rok v tom istom čase alebo po niekoľkých rokoch, prípadne aj
nepravidelne. Podľa mohutnosti takéhoto roja, s ktorým sa skríži dráha
Zeme, môže byť roj pre rádioamatérske účely využiteľný aj niekoľko dní.
Dôležitý je však počet meteoritov, ktoré sa dostanú do oblasti atmosféry.
Pravidelne sa opakujúci decembrový roj Geminidy dosahuje okolo 60
meteoritov/hod. a rovnaký počet majú aj augustové Perseidy. Januárové
Quadrantidy obsahujú až 100 meteoritov/hod. Na spojenie sa dajú využiť aj
náhodilé (sporadické) meteority, ktoré vnikajú do atmosféry nepravidelne
v rôznom čase. Pravdepodobnosť spojenia počas meteorických rojov je však
podstatne väčšia. Spojenia cez MS sa nerobia ľahko, pretože odrazy sú veľmi
krátke. Spojenia spravidla pozostávajú z viacerých pokusov, pri ktorých sa
stanice striedajú v pravidelných intervaloch vo vysielaní a príjme.
Dátum, čas a frekvenciu si väčšinou vopred dohodnú. Pri pokusoch sa
vymieňajú len najnutnejšie údaje, volacie značky, report a potvrdenie
značiek a reportu. V minulosti sa spojenia nadväzovali na CW, kde sa
používalo zrýchlené tempo 1000 zn./min. V súčasnosti sa MS spojenia
nadväzujú takmer výhradne digitálnou prevádzkou FSK441 pomocou programu WSJT. Centrom
aktivity je frekvencia 144,370 MHz. MS spojenia sa dajú robiť na vzdialenosť
800 až 2000 km, niekedy aj viac. Na kratšie vzdialenosti stačí výkon
vysielača 50 až 100 W a anténa so ziskom okolo 10 až 12 dB. Počas maxima
najväčších rojov sa dajú nadväzovať aj SSB spojenia. Pri spojení treba
dodržiavať špeciálnu procedúru, ktorá je uvedená vo VHF Managers Handbooku IARU
Region 1. V čase najintenzívnejších rojov sa organizujú VKV expedície,
počas ktorých sa robia tzv. RANDOM spojenia (z angl. random = náhodilý, t.j.
vopred nedohodnuté spojenia).
EME (Earth-Moon-Earth = Zem-Mesiac-Zem) - Spojenie odrazom od mesačného
povrchu je z technického hľadiska najnáročnejším druhom prevádzky na VKV.
Mesiac je vzdialený od zeme 340.000 až 400.000 km a vyslaný signál musí
túto vzdialenosť prekonať dva razy. Za určitých podmienok môžeme dokonca počuť
svoj vlastný signál – echo, pretože signál sa vráti späť asi za 2,6 sekundy.
Útlm celej trasy na Mesiac a späť je v pásme 144 MHz asi 253 dB
a v pásme 432 MHz až 260-262 dB. Ak sa pozeráme na Mesiac zo Zeme,
vidíme ho v uhlovom výreze len 0,5º a v praxi používanými
anténami sa tak k nemu dostane len časť energie a ostatná ho minie.
Odrazovosť mesačného povrchu je veľmi slabá (len 7 až 8%), zvyšok energie sa
absorbuje. Odrazená energia sa už nevráti k Zemi formou úzkeho paprsku,
ale sa rozptýli do všetkých smerov. Pri príjme sa prejavuje krátkodobý únik,
rádovo niekoľko sekúnd a dlhodobý únik s periódou 15 až 30 sekúnd.
Použitá anténa musí mať dostatočný zisk a zároveň musí s dostatočnou
presnosťou sledovať Mesiac. Presnosť smerovania musí byť lepšia než 2º. Spojenia
sa nadväzujú v pásmach od 50 MHz do 24 GHz. Najvýhodnejším pásmom je 432
MHz, kde je menší kozmický šum voči pásmu 144 MHz. V súčasnosti sa na
uľahčenie spojení používajú digitálne módy pomocou programu WSJT. Ich
používanie a ďalšie rady a skúsenosti nájdete v časopise
Rádiožurnál 3/06 až 4/07 a v pravidelnej rubrike „EME okno“.
Inverzia, vlnovody – Je všeobecne známe, že s pribúdajúcou výškou nad zemským povrchom
klesá teplota vzduchu. Pri určitých poveternostných podmienkach však môže
nastať situácia, že teplota s pribúdajúcou výškou rastie. Tomuto javu sa
hovorí teplotná inverzia. Takéto zmeny sa vyskytujú najčastejšie pri zemskom
povrchu, v menšej miere vo vyšších sférach ovzdušia (výšková inverzia).
Ostré rozhranie medzi studeným a vlhkým vzduchom dolu a teplým suchým
vzduchom hore umožňuje takmer dokonalý lom šíriaceho sa vlnenia. Čím ostrejšie
je rozhranie a čím rozdielnejšie sú obe prostredia, tým ľahšie sa odrážajú
a lomia veľmi krátke vlny. Pri vhodných poveternostných podmienkach môže
nastať tzv. kritický lom a rádiová vlna sa potom šíri rovnobežne so
zemským povrchom tzv. vlnovodným kanálom (princíp tropo šírenia). Súčasný vznik
prízemnej a výškovej inverzie umožňuje vznik vlnovodného kanálu vo vyšších
vrstvách a sú možné spojenia v pásmach VKV na vzdialenosti 1000 až
2000 km.
WW lokátor. Aby sa dala s čo najväčšou presnosťou určiť poloha stanice,
používajú rádioamatéri systém lokátorov. Lokátor je šesťmiestna skupina znakov
pozostávajúca z dvoch písmen, dvoch čísel a opäť dvoch pismen. Zemský
povrch je rozdelený na 18x18 polí
s rozmermi 20 stupňov zemepisnej dĺžky a 10 stupňov zemepisnej šírky.
Jednotlivé polia určuje prvá kombinácia písmen. Pole AA začína na 90-tich
stupňoch južnej šírky a 180-tich stupňoch západnej dĺžky. Ďalej sa
postupuje vždy od juhu k severu a od západu na východ. Každé pole je
rozdelené na 100 štvorcov s rozmermi
2 stupne zemepisnej dĺžky krát 1 stupeň zemepisnej šírky. Jednotlivé štvorce
určuje dvojica čísel. Takže štvorec 00 je vľavo dolu, 09 je v ľavo hore,
90 je v pravo dolu a 99 je v pravo hore. Každý štvorec
s číselným označením sa ďalej delí na 24x24 štvorčekov ktoré rozlišuje
posledná dvojica písmen. Ich rozmer je 2,5 x 5 minút. Štvorček AA je opäť
v ľavo dolu, atď.
Pred niekoľkými rokmi sa vzialenosti medzi dvoma stanicami (QRB) merali na lokátorových mapách
pomocou pravítka. Dnes to robia počítačové programy.
V roku
1937 založila skupina rádioamatérskych nadšencov v USA, členov už
v tom čase existujúcej rádioamatérskej organizácie ARRL (American Radio
Relay League), DX CENTURY CLUB známejší
pod skratkou DXCC. Členom tohto
klubu sa mohol (a až doteraz môže) stať každý rádioamatér, ktorý splní základnú
podmienku – nadviazať spojenie s najmenej 100 rôznymi zemami podľa
oficiálneho zoznamu zemí vydaného týmto klubom a vlastniť o týchto spojeniach
potvrdenie. Tento zoznam zemí je známy pod názvom ZOZNAM ZEMÍ DXCC a spojenia sa potvrdzujú QSL lístkami. Postupom času sa členstvo
v tomto klube stalo najuznávanejším hodnotením rádioamatérov na celom
svete.
Počas druhej
svetovej vojny bolo rádioamatérske vysielanie vo väčšine štátov zakázané a
dočasne zanikla i činnosť klubu DXCC. Po skončení vojny sa obnovilo
rádioamatérske vysielanie a 15.11.1945 sa obnovila aj činnosť klubu DXCC.
Vznikol nový zoznam zemí DXCC, aktualizovali sa podmienky diplomu DXCC a od
tohto dátumu sa uznávajú aj spojenia pre získanie tohto diplomu. Zoznam zemí
DXCC neobsahoval len legálne štátne celky, ale aj rôzne iné geografické územia,
ostrovy a pod. Už v prvých podmienkach diplomu DXCC boli stanovené
kritériá, ktoré musí spĺňať samostatná „zem DXCC“. Tieto podmienky sa vplyvom
rôznych politických zmien, ale niekedy aj pod tlakom silných rádioamatérskych
organizácií, klubov, či vplyvných jednotlivcov neustále menili, až do ich
dnešnej podoby. K 1.1.2009 bolo v tomto zozname 338 zemí.
Redakcia rádioamatérskeho časopisu CQ, ktorý vychádza v USA,
vydáva diplom WAZ (Worked All
Zones). Pre tento účel bol svet rozdelený na 40 zón. Slovensko je zaradené do
zóny 15. Číslo zóny sa udáva ako časť súťažného kódu v medzinárodných
kontestoch organizovaných časopisom CQ (CQWW DX Contest). Odporúča sa, aby
tento údaj bol uvedený na vašom QSL lístku formou WAZ 15.
Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) rozdelila svet do 90 zón. Slovensko
je zaradené do zóny 28. Číslo zóny sa udáva ako časť súťažného kódu
v medzinárodnom konteste IARU HF Championship. Odporúča sa, aby číslo ITU
zóny bolo uvedené na vašom QSL lístku.
Rádioamatérske majáky nevysielajú žiadne informácie. Slúžia výhradne na
sledovanie aktuálnych podmienok šírenia v pásmach a do oblastí, v
ktorých pracujú. Majáky pracujú na frekvenciách na tento účel vyhradených
vo frekvenčnej tabuľke IARU. Na KV sú to frekvencie: 14099-14101 kHz,
18109-18111 kHz, 21149-21151 kHz, 24929-24931 kHz a 28190-28300 kHz. V týchto
segmentoch je zakázané vysielať. V pásme
VKV je pre majáky vyhradený segment 144,400-144,500 MHz.
Na sledovanie práve aktuálnych podmienok šírenia slúži tzv. celosvetová
sieť majákov, známa pod názvom IBP (Internationl Beacon Project), ktorej
sponzorom je kalifornská DX nadácia NCDXF a medzinárodná rádioamatérska
organizácia IARU*. Do siete je zapojených 18 majákov rozmiestnených
v rôznych štátoch tak, aby pokrývali všetky hlavné smery. Majáky sú
zosynchronizované tak, že jedno kolo trvá 3 minúty. Z toho vyplýva, že
každý maják má na odvysielanie správy 10 sekúnd. Vysielanie pozostáva
z volacej značky majáka rýchlosťou 110 znakov za minútu, po ktorej nasledujú
štyri jednosekundové čiarky. Volacia značka a prvá čiarka sú vysielané
s výkonom 100 W, ďalšie tri čiarky sú vysielané s výkonom 10 W, 1 W
a 100 mW. Celý proces je zrejmý z priloženej tabuľky.
|
Call |
14.100 |
18.110 |
21.150 |
24.930 |
28.200 |
|
|
United Nations |
00:00 |
00:10 |
00:20 |
00:30 |
00:40 |
|
|
Canada |
00:10 |
00:20 |
00:30 |
00:40 |
00:50 |
|
|
United States |
00:20 |
00:30 |
00:40 |
00:50 |
01:00 |
|
|
Hawaii |
00:30 |
00:40 |
00:50 |
01:00 |
01:10 |
|
|
New Zealand |
00:40 |
00:50 |
01:00 |
01:10 |
01:20 |
|
|
Australia |
00:50 |
01:00 |
01:10 |
01:20 |
01:30 |
|
|
Japan |
01:00 |
01:10 |
01:20 |
01:30 |
01:40 |
|
|
Russia |
01:10 |
01:20 |
01:30 |
01:40 |
01:50 |
|
|
Hong Kong |
01:20 |
01:30 |
01:40 |
01:50 |
02:00 |
|
|
Sri Lanka |
01:30 |
01:40 |
01:50 |
02:00 |
02:10 |
|
|
South Africa |
01:40 |
01:50 |
02:00 |
02:10 |
02:20 |
|
|
Kenya |
01:50 |
02:00 |
02:10 |
02:20 |
02:30 |
|
|
Israel |
02:00 |
02:10 |
02:20 |
02:30 |
02:40 |
|
|
Finland |
02:10 |
02:20 |
02:30 |
02:40 |
02:50 |
|
|
Madeira |
02:20 |
02:30 |
02:40 |
02:50 |
00:00 |
|
|
Argentina |
02:30 |
02:40 |
02:50 |
00:00 |
00:10 |
|
|
Peru |
02:40 |
02:50 |
00:00 |
00:10 |
00:20 |
|
|
Venezuela |
02:50 |
00:00 |
00:10 |
00:20 |
00:30 |
* IARU (International Amateur Radio Union) je medzinárodná organizácia
združujúca národné rádioamatérske organizácie. Jej členskou organizáciou je aj
Slovenský zväz rádioamatérov. Hlavnou úlohou IARU je zastupovať svoje členské
organizácie a presadzovať ich záujmy na pôde ITU (Medzinárodná Telekomunikačná
Únia). Zoznam členských organizácií a ďalšie informácie sú na www.iaru.org.
Rádioamatérske preteky sú jednou z najzaujímavejších činností
rádioamatérskej prevádzky. Konajú sa podľa vopred stanovených podmienok
a ich účelom je získať čo najlepšiu operátorsku zručnosť. Organizujú ich
rôzne kluby a národné rádioamatérske organizácie. Cieľom pretekov je nadviazať
v určitom časovom úseku čo najvačší počet spojení. Z toho dôvodu si
stanice v pretekoch navzájom vymieňajú len report a tzv. súťažný kód,
ktorý je uvedený v podmienkach pretekov.
Medzi národné KV preteky organizované Slovenským zväzom rádioamatérov
patria OM Aktivity Contest (OM-AC), OM CW preteky a OM SSB preteky, ktoré sú spolu
s OK/OM DX Contestom zaradené do súťaže o Slovenský pohár.
Slovenský zväz rádioamatérov (SZR) je organizátorom majstrovstiev Slovenska
v práci na KV. Do tejto súťaže sa započítavajú najvýznamnejšie svetové
preteky ARRL DX Contest (CW, SSB, RTTY), CQ WW DX Contest (CW, SSB, RTTY), WAEDC
Contest (CW, SSB, RTTY) a CQ WW WPX Contest (CW, SSB).
Podmienky národných pretekov nájdete na stránkch kv.szr.sk.
Podmienky medzinárodných pretekov nájdete v časopise Rádiožurnál.
Všetky spojenia, ktoré v preteku urobíte, sa zapisujú do súťažného denníka.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa spojenia zapisovali ručne do papierového denníka.
Dnes sa na to používajú rôzne počítačové programy určené na tento účel. Aby ste
mohli byť v pretekoch hodnotení, musíte súťažný denník poslať
vyhodnocovateľovi pretekov. Počítačový program, ktorý sa rozhodnete v konteste
používať, musí vedieť vytvoriť výstupný súbor v štandardnom formáte pre
prenos dát medzi rádioamatérskymi softvérmi. Túto podmienku spĺňajú na KV formáty
ADIF (Amateur Data Interchange Format) alebo CABRILLO.
Rádioamatérske preteky na VKV sú spestrením rádioamatérskej prevádzky pre
tých, ktorí sa venujú prevádzke na VKV pásmach. Konajú sa podľa vopred
stanovených podmienok a ich účelom je získať čo najlepšiu operátorsku
zručnosť. Organizujú ich rôzne kluby a národné rádioamatérske organizácie.
Cieľom pretekov je nadviazať v určitom časovom úseku čo najvačší počet
spojení na čo najväčšiu vzdialenosť. Z toho dôvodu si stanice v pretekoch
navzájom vymieňajú report a tzv. súťažný kód, ktorý spravidla tvorí číslo
spojenia a WW lokátor, podľa ktorého
sa dá zistiť presná vzdialenosť medzi korešpondujúcimi stanicami.
S cieľom zvýšiť aktivitu slovenských VKV rádioamatérov organizuje
Slovenský zväz rádioamatérov celoročnú súťaž „VKV prevádzkový aktív“. Podmienky
preteku si môžete pozrieť na stránkach vkv.szr.sk.
Najpopulárnejšími pretekmi na VKV je 3. subregionál
(Poľný deň), ktorý sa koná každoročne prvý celý víkend v júli. Spolu
s ďalšími pretekmi (pozri vkv.szr.sk)
sa započítava do majstrovstiev Slovenska v práci na VKV.
Všetky spojenia, ktoré v pretekoch urobíte sa zapisujú do súťažného
denníka. Ešte pred niekoľkými rokmi sa spojenia zapisovali ručne do papierového
denníka. Dnes sa na to používajú rôzne počítačové programy určené na tento účel.
Aby ste mohli byť v pretekoch hodnotení, musíte súťažný denník poslať
vyhodnocovateľovi pretekov. Počítačový program, ktorý sa rozhodnete v konteste
používať, musí vedieť vytvoriť výstupný súbor v štandardnom formáte pre
prenos dát medzi rádioamatérskymi softvérmi. Túto
podmienku spĺňa na VKV formát EDI.
Rádioamatéri si
svoje spojenia navzájom potvrdzujú tzv. QSL lístkom. Je to zaužívaná forma
potvrdzovania spojení. Zaslanie QSL lístka minimálne za prvé spojenie
s danou stanicou patrí medzi základné pravidlá slušnosti. Hovorí sa, že
spojenie končí až odoslaním QSL lístka. QSL lístok je vizitkou každého
rádioamatéra, preto sa odporúča jeho vypisovaniu, ale aj grafickej úprave
venovať náležitú pozornosť. QSL lístok by mal mať rozmery 140x90 mm a mal
by obsahovať tieto údaje: názov vlastnej zeme v anglickom jazyku (SLOVAKIA),
výraznú vlastnú volaciu značku, meno operátora s adresou, adresu QSL
služby (SARA QSL Bureau, P.O.Box 1, 85299 Bratislava, Slovakia), odporúča sa
uvádzať zóny (WAZ 15, ITU 28, podrobnejšie v otázke 21). Súčasťou QSL
lístka by mala byť predtlačená tabuľka s údajmi o spojení, ktorá môže
byť nahradená samolepiacou etiketou s požadovanými údajmi, ktorými sú:
Značka protistanice s predtlačou „TO RADIO .........“
Dátum spojenia
Čas spojenia v GMT (UTC) (mínus 1 hodina od SEČ, alebo mínus 2 hodiny
od LSEČ)
Pásmo v MHz
Druh prevádzky (CW, SSB, RTTY...)
RS(T)
Nad tabuľkou alebo nad značkou protistanice na samolepiacej etikete MUSÍ
byť text potvrdzujúci obojstranné spojenie (napr. I am happy to confirm
2-way QSO with:)
QSL lístok môže obsahovať aj údaje o vašom zariadení, anténach
a pod. Než si však dáte svoj QSL vytlačiť a nemáte s tým doteraz
žiadne skúsenosti, nechajte si celý návrh skontrolovať niektorému
rádioamatérovi z blízkeho okolia alebo pracovníkom QSL služby SZR.
Vami vypísamé QSL lístky sa môžu dostať k adresátovi dvoma spôsobmi.
QSL lístok môžete poslať priamo na adresu rádioamatéra, s ktorým ste mali
spojenie (adresy väčšiny aktívnych rádioamatérov sú na stránke www.qrz.com alebo ich môžete poslať cez QSL
službu SZR. Prvý spôsob je rýchlejší, druhý je lacnejší, a preto ho
využíva väčšina rádioamatérov. Pre tento účel je zriadená celosvetová sieť QSL
služieb členských organizácií IARU, ktoré si navzájom QSL lístky vymieňajú.
Táto služba je spravidla (aj u nás) členskou službou. Všetko o tom
ako funguje QSL služba SZR, ako sa triedia QSL lístky, poplatky za QSL službu
a ďalšie užitočné informácie nájdete na www.hamradio.sk.
LoTW (Logbook of The
World) je nový elektronický systém združujúci denníky
rôznych staníc a umožňujúci jednoduchšie a lacnejšie potvrdzovanie spojení
do rádioamatérskych diplomov vydávaných americkou rádioamatérskou organizáciou
ARRL (American Radio Relay League). Podmienkou však je, aby tam obaja účastníci
spojenia vložili údaje o ich spojení. Nie je teda potrebné zhromažďovať
klasické papierové QSL lístky. Ďalšou podmienkou je, že musíte zo stránky www.arrl.org/lotw do svojho PC nainštalovať
špeciálny program. Po splnení uvedených podmienok vydá ARRL certifikát na digitálny
podpis, ktorý zabraňuje falšovaniu údajov.
eQSL (www.eqsl.cc) je elektronická schránka
QSL, do ktorej môžu všetci rádioamatéri po zaregistrovaní sa vkladať údaje
o svojich spojeniach. Tieto údaje sa automaticky zapíšu na univerzálny
alebo za mierny poplatok vami navrhnutý QSL lístok, ktorý sa umiestni do
schránky stanice, ktorej je určený. Adresát si ho môže prekopírovať do svojho
PC a následne vytlačiť. Tieto QSL lístky nie sú chránené digitálnym
podpisom, a preto nie sú uznávané do väčšiny diplomov. Sú však uznávané do
diplomov vydávaných časopisom CQ. Spôsob registrácie a využívanie eQSL je
popísaný krok za krokom na www.eqsl.org/qslcard/Presentation.cfm.
SAE (SELF ADDRESS ENVELOPE) - obálka s napísanou vlastnou adresou.
SASE (SELF ADDRESS STAMPED ENVELOPE) - ofrankovaná obálka s napísanou
vlastnou adresou.
IRC (INTERNATIONAL REPLY COUPON) – viď nasledujúci odstavec
Väčšina staníc preferuje posielanie QSL cez QSL buro. Avšak stanice
v tých štátoch, kde nie je zriadená QSL služba, alebo nie sú členmi
národých organizácií, rôzne DX expedície a pod. požadujú zaslať QSL len
direkt (priamo na adresu). Táto forma zasielania QSL sa využíva aj
v prípade, keď chcete mať QSL lístok od protistanice rýchlo. Pri tejto
forme zasielania QSL treba dodržiavať určité zásady. V prvom rade si
musíte uvedomiť, že o QSL žiadate vy, a preto musíte znášať všetky náklady
s tým spojené. Spravidla ide o zaslanie spiatočnej obálky
s vašou adresou a zaplatenie poštovného z danej krajiny. Na to
máte dve možnosti. Poslať SASE alebo SAE + poštovné. Postup v prípade, že
použijete SASE: Na obálku napíšete
adresu toho, od koho chcete QSL dostať. Do ľavého horného rohu napíšete svoju
adresu (odosielateľ). Do tejto obálky vložíte svoj QSL s údajmi
o spojení a obálku s vlastnou adresou, do ktorej vám adresát
vloží svoj QSL. Táto obálka však musí byť ofrankovaná známkami
v požadovanej nominálnej hodnote z krajiny odosielateľa. Ak napríklad
chcete získať QSL z Českej republiky, musíte na obálku nalepiť známku
v hodnote 18 Kč, ak z USA tak známku v hodnote 98 centov (tieto
údaje sú len informatívne a boli platné na začiatku roku 2009). Ak nemáte
možnosť získať poštové známky danej krajiny, musíte si uhradiť spiatočné
poštovné inou formou (SAE). Postup je ten istý, len namiesto
ofrankovanej obálky s vašou adresou vložíte neofrankovanú obálku
a priložíte bankovku, ktorá pokryje poštovné náklady. Spravidla to býva 1
alebo 2 USD (alebo ich ekvivalent v euro). Vo väčšine štátov však 1 USD
nepokrýva poštovné (1. triedou alebo letecky), preto je potrebné si cenu
spiatočného poštovného overiť. Tieto informácie pri vzácnych staniciach
alebo DX expedíciách nájdete na stránke www.qrz.com.
Na uhradenie spiatočného poštovného môžete namiesto bankovky použiť
medzinárodné platidlo IRC. Jeden IRC postačuje na spiatočné poštovné leteckou
poštou z každej krajiny v najnižšej hmotnostnej kategórii (spravidla
min. 10 gramov). Slovenská pošta pozná IRC pod názvom“medzinárodná odpovedka“
a predáva ho za 2 eurá.
Rádioamatérska činnosť je veľmi rôznorodá. Niekomu stačí porozprávať sa
s priateľmi na 80m pásme, niekto nájde záľubu v pretekoch, cieľom
ďalších je získať rôzne ocenenia a diplomy. Rádioamatérskych diplomov,
ktoré vydávajú rôzne kluby, organizácie alebo jednotlivci, je veľké množstvo.
Základná podmienka pre vydanie diplomu je však pre všetky spoločná. Musíte
preukázať (spravidla QSL lístkami), že ste nadviazali spojenie so stanicami
platnými do toho ktorého diplomu.
Pod hlavičkou
Slovenského zväzu rádioamatérov sa vydávajú diplomy:
W-100-OM - za
nadviazanie spojení so 100 stanicami pracujúcimi z územia SR
SLOVENSKO – za
spojenia s určitým počtom okresov Slovenska
BRATISLAVA AWARD – za
spojenia s určitým počtom staníc z Bratislavy
SLOVENSKÉ HRADY A ZÁMKY - za spojenia s určitým počtom hradov a zámkov v SR
a ďalšie.
Podrobné podmienky týchto diplomov sú zverejnené na www.hamradio.sk v rubrike Diplomy.
Medzi jednoduchšie medzinárodné diplomy patrí diplom WAC (Worked All Continents). Vydáva ho medzinárodná
rádioamatérska organizácia IARU všetkým rádioamatérom, ktorí preukážu, že mali
spojenie so všetkými kontinentami. Diplom sa vydáva v rôznych
modifikáciách a jeho presné podmienky nájdete na www.iaru.org/wac.
Medzi najuznávanejšie diplomy
patria DXCC a IOTA.
Diplom DXCC (DX Century Club) vydáva ARRL
(rádioamatérska organizácia USA). Základný diplom sa vydáva za spojenia so 100
zemami DXCC, ktoré sú uvedené v zozname zemí DXCC. K 1.1.2009 bolo
v tomto zozname uvedených 338 zemí. Diplom sa vydáva v rôznych
modifikáciach a jeho presné podmienky sú na www.arrl.org/awards/dxcc.
Diplom IOTA (Islands On The Air) vydáva RSGB (rádioamatérska organizácia Veľkej
Británie). Základný diplom sa vydáva za nadviazanie spojeni so 100 ostrovmi,
ktoré sú uvedené spolu s podmienkami diplomu v tzv. IOTA Directory. Aj
tento diplom sa vydáva v rôznych modifikáciách, ktoré si môžete pozrieť na
www.rsgbiota.org.
Redakcia rádioamatérskeho časopisu CQ, ktorý vychádza v USA,
vydáva diplom WAZ (Worked All
Zones). Pre tento účel bol svet rozdelený na 40 zón. Slovensko je zaradené do
zóny 15. Číslo zóny sa udáva ako časť súťažného kódu v medzinárodných
kontestoch organizovaných časopisom CQ (CQWW DX Contest). Odporúča sa, aby
tento údaj bol uvedený na vašom QSL lístku formou WAZ 15.
Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) rozdelila svet do 90 zón. Slovensko
je zaradené do zóny 28. Číslo zóny sa udáva ako časť súťažného kódu
v medzinárodnom konteste IARU HF Championship. Odporúča sa, aby číslo ITU
zóny bolo uvedené na vašom QSL lístku.
Rádioamatérska tiesňová služba
A.R.E.S. je systém opatrení Slovenského zväzu rádioamatérov na zabezpečenie
rádiového spojenia rádioamatérskymi prostriedkami pri mimoriadnych udalostiach,
v spolupráci s kompetentnými orgánmi a organizáciami SR. Je to rádioamatérska
služba, ktorú poskytujú rádioamatéri vytvorením rádiovej tiesňovej siete
v prospech obcí, orgánov a organizácií Slovenskej republiky na území
SR, ale aj vo vzťahu k zahraničiu. Ide
o komunikačný systém, ktorý je schopný v prípade potreby dočasne nahradiť
prípadné zlyhanie iných komunikačných systémov počas mimoriadnych
udalostí.
Podľa
odporúčania Medzinárodnej telekomunikačnej únie - ITU je rádiová sieť A.R.E.S.
nezávislá od ostatných telekomunikačných služieb a schopná komunikovať s krízovými
štábmi. Povoľovacie podmienky, ako aj zákon 129/2002 Z.z. o Integrovanom
záchrannom systéme a jeho § 9, bod 1, písmeno j to umožňujú.
Rádioamatérske tiesňové služby fungujú v mnohých krajinách sveta.
Rádioamatérska prevádzka a krízová komunikácia
Amatérska služba má medzi telekomunikačnými službami svoje historické
postavenie. Rádiokomunikačný poriadok ITU v časti RR1, odstavec 3.33, definuje
amatérsku službu ako rádiokomunikačnú službu, ktorá slúži na vlastné vzdelávanie,
vzájomnú komunikáciu a technický vývoj rádioamatérov, ako plne autorizovaných
osôb, ktoré sa zaujímajú o rádiotechniku len z osobných dôvodov a bez finančných
záujmov. Na Slovensku je rádioamatérska organizácia, zastúpená Slovenským
zväzom rádioamatérov, ktorý združuje záujemcov o rádioamatérsku činnosť.
Sú to vo väčšine dobrí technici, dobrí KV a VKV operátori, ktorí sa
v profesionálnej oblasti buď pohybovali, alebo pohybujú okolo problematiky
telekomunikácií. Svoje znalosti obhajujú pred skúšobnou komisiou
Telekomunikačného úradu SR a svojou aktívnou rádioamatérskou činnosťou sa samostatne
zdokonaľujú vo svojom odbore.
V súčasnej dobe, keď absentuje branná výchova obyvateľstva
v tejto oblasti, profesionalizácia Armády SR je v plnom prúde,
Ministerstvo vnútra SR a Civilná ochrana obyvateľstva zrušili komunikáciu na
KV, môžu byť rádioamatéri potrebnou komunitou, ktorej personálny
i technický potenciál by mohol byť využitý počas mimoriadnych udalostí,
resp. krízových situácií. Rádioamatérske spojenie sa javí ako veľmi pružné, čo
sa v minulosti neraz dokázalo pri riešení krízových situácií. Napríklad
pri povodniach v Českej republike, pri odstraňovaní následkov po
teroristickom útoku na budovu svetového obchodného centra v USA, po
katastrofe tsunami na Andamánskych ostrovoch, resp. po katastrofickom hurikáne
Katrina. Vlády niektorých krajín legislatívne podchytili túto komunitu,
maximálne podporujú rádioamatérsku činnosť a organizácie, ktoré majú na
starosti bezpečnosť občanov a civilnú ochranu, uzatvárajú zmluvy
o spolupráci s rádioamatérmi pri zabezpečovaní spojenia počas
mimoriadnych udalostí a finančne ich podporujú. Tak je tomu v USA
a v mnohých krajinách EÚ. Rádioamatéri I. regiónu ITU (IARU)
koordinujú svoju činnosť v oblasti mimoriadnych udalostí a krízových
situácií dlhšiu dobu, o čom svedčí konferencia GAREC 2005, ktorá sa konala
v Tampere vo Fínsku. Konferencia plnila Rezolúciu 640 svetovej konferencie
WARC 1979 v Ženeve, týkajúcu sa použitia rádiokomunikácií v prípade
prírodných katastrof v pásmach pridelených amatérskej službe.
Rádioamatéri
dokážu zabezpečiť vnútroštátne, medzinárodné, resp. medzikontinentálne spojenie
rôznymi druhmi prevádzky. Na celom svete, pri svojej činnosti používajú tieto
komunikačné systémy:
- VKV rádiové
spojenie
- KV rádiové
spojenie
- Satelitné
spojenie
- VKV
a KV paketovú sieť
- internet
ako doplnok k rádioamatérskej činnosti
Technická a prevádzková kompatibilita v rámci vnútroštátneho i
medzinárodného rádioamatérstva je na veľmi vysokej úrovni. Z tohto dôvodu
môže zohrať dôležitú úlohu aj pri zabezpečovaní cezhraničného spojenia.
Na základe odporúčaní Medzinárodnej telekomunikačnej únie ITU zriadil
Slovenský zväz rádioamatérov rádioamatérsku službu A.R.E.S. na zabezpečenie
rádiového spojenia rádioamatérskymi prostriedkami v mimoriadnych situáciách.
Jej zameranie a činnosť môže byť prospešné samosprávam obcí i štátnej
správe. Cieľom Rádioamatérskej tiesňovej služby A.R.E.S. nie je konkurovať
v tejto oblasti profesionálne kompetentným orgánom a organizáciám,
ale účinne pomáhať, kvalifikovane doplniť čas a priestor na úseku
zabezpečovania krízovej komunikácie do nabehnutia profesionálnych systémov.
Slovenský zväz rádioamatérov pravidelne 1-krát v týždni testuje lokálne
VKV i KV rádiové spojenie na území SR po skončení vysielania rádioamatérskych
správ. Slovenskí rádioamatéri disponujú paketovou rádioamatérskou sieťou, ktorá
má možnosti prenosu dát rýchlosťou 1,2 kbps nielen v rámci častí územia SR, ale
i do zahraničia. Ďalej prevádzačovou rádioamatérskou sieťou, ktorá má
regionálny charakter a v niektorých prípadoch presahuje do susedných
štátov. Prevádzače sú umiestnené na vhodných dominantách (kopcoch), čím je
zabezpečený potrebný dosah rádiostaníc. O zabezpečenie prevádzky týchto sietí
sa dobrovoľne starajú rádioamatéri za podpory sponzorov (poskytnutie
priestorov, zariadení, energie...). Dosah spojenia je síce miestny, alebo
regionálny, ale práve možstvo rádioamatérov môže nahradiť tak potrebnú
komunikáciu pri výpadku verejnej telefónnej siete a sietí GSM počas
mimoriadnych udalostí.